Prihlásiť

Reakcia na článok o pralesoch a hospodárskych lesoch: žiadny strom predsa nerastie do neba!

Možno to poznáte. Niečo vám vadí, ale ignorujete to, aj keď vás to tlakuje. A nakoniec tlak presiahne tolerovateľnú hladinu a vy musíte vypustiť paru. Takto vznikol aj tento text. Primárne síce reagujem na hlúposti napísané v článku „Vysádzanie stromčekov proti klimatickej zmene nestačí, potrebujeme staré a prirodzené lesy“ (agentúra SITA ho zverejnila na svojej internetovej stránke WebNoviny.sk, link na konci článku).

Doporučený Ilustračné foto Jozef Marko Ilustračné foto Jozef Marko

V poslednom čase sa s informáciami o prírode a životnom prostredí, ktoré sú v rozpore s prírodnými (fyzikálnymi, matematickými, biologickými) zákonmi, aj v rozpore so zdravým rozumom, akoby roztrhlo vrece, tak tento článok je v skutočnosti reakcia na celé toto vrece, aj keď to teraz odnesie iba nedokonalá štúdia a ešte menej dokonalý článok o nej. 

Na podobné hlúposti a „fake news“ ako sú napísané v hore zmienenom článku by mali v prvom rade reagovať vedci, akademici a odborníci z praxe. Ale buď to nie sú odborníci, neveria si alebo sa boja. My sme odborný lesnícky časopis, tak budeme zrejme my tou poslednou hrádzou proti ľudskej ekohlúposti. Tento text teda píšem preto, aby si predstavitelia tlačových agentúr aj ostatných médií uvedomili, že pokiaľ nechcú vyzerať ako hlupáci, musia nad zverejňovanými správami a textami aj trocha rozmýšľať (a keď si nie sú istí, musia sa obrátiť na odborníkov). A skutoční vedci, pokiaľ nechcú vyzerať ako šašovia, musia pavedecké správy a štúdie, ktoré sa vydávajú za vedu, razantne odmietať. V neposlednom rade je treba brániť prírodné vedy proti politizácii. Politika sa s vedou nezlučuje.

Tak vraj potrebujeme staré a prirodzené lesy a vysádzanie stromčekov proti klimatickej zmene nestačí.  A je na to štúdia. Prales je vraj lepší ako normálny les. Autor článku sa ďalej pýta: prečo je prales lepší? Podľa „vedcov“ je to dané nielen väčšou biodverzitou (viac druhov stromov), ale aj tým, že v pralese stromy prirodzene rastú a keď zomrú, jednoducho sa rozložia. Táto biomasa vo výraznej miere prispieva k tomu, aby les lepšie zachytával CO2. Hospodárske lesy tvorí prevažne jeden druh stromu, ktorý sa pestuje do tzv. rubnej zrelosti. Napríklad smreky na Slovensku sa ťažia vo veku okolo 100 rokov, hoci dĺžka života smreka je oveľa dlhšia. Biomasa sa z hospodárskeho lesa vyváža, zatiaľ čo v pralese ostáva, končí sa článok, zverejnený na portáli WebNoviny.sk.

Hospodárske lesy majú lepšiu produkciu drevnej hmoty ako iné lesy

Tento článok obsahuje mnoho nepresností, dohadov a neoverených informácií. V článku sa píše, že hospodárske lesy sú prevažne monokultúrne, tým pádom absorbujú menej CO2 . Ale objem viazaného uhlíka (keď chcete CO2, ale ten vzniká až oxidáciou uhlíka, ktorý je súčasťou rastlinných pletív) nie je nijako závislý na tom, či ide o hospodársky les alebo prales, ale iba na objeme biologickej hmoty na danej ploche. Hospodárske lesy sú ale preto hospodárske, lebo majú danú prioritu na maximálne produkčné využitie plochy pozemku a preto majú v danom čase takmer vždy lepšiu produkciu hmoty ako lesy nehospodárske alebo ako pralesy. Keby to tak nebolo, sú hlupáci všetci naši predkovia aj všetci lesníci a vlastníci lesa na svete, ktorí investujú prostriedky a svoju prácu do hospodárskeho lesa.

Aby platilo (ako uvádzajú vedci v štúdii), že prirodzené lesy (čo to presne je prirodzené?) zadržia až 40-krát viac emisií ako hospodárske lesy, muselo by platiť, že v prirodzených lesoch je 40-krát viac drevnej hmoty, ako v lesoch hospodárskych. Už keď to napíšete takto, je jasné, že je to nezmysel. Keď to domyslíte matematicky, museli by sa niekde na zemeguli prirodzene vyskytovať stromy najmenej jeden kilometer vysoké pri rovnakom rozstupe ako v hospodárskom lese (a taký rozstup v pralese nedokážete), alebo by sa museli kmene stromov v lese dotýkať (pri rovnakej výške, ako má hospodársky les). A to sú myslím úkazy, ktoré ešte veda nepopísala a ľudské oko nevidelo. Áno je to trocha zjednodušený pohlaď, ale absurdita tvrdenia tých vedcov je zrejmá.  

Pozrime sa na to cez jeden strom. Napríklad cez aktivistami nenávidený smrek. Smreku stačí v dospelosti cca 25 m2 rastovej plochy. Buk potrebuje 60 až 100 m2 rastovej plochy (dub podobne ako buk). Vzájomná vzdialenosť dospelých smrekov v monokultúre preto môže byť cca 4 m (každé štyri metre rastie smrek), ale už v zmiešanom lese bude vzdialenosť smreka od buka 8 m (každých 8 metrov rastie strom). Čím viac druhov drevín, tým je horšie využitie rastového potenciálu plochy a tým aj menšia schopnosť viazať uhlík na danej ploche lesa.

Matematika je ako zväčšovacie sklo absurdnosti

Urobte si malý matematický myšlienkový experiment. Keď sa na kmeň stromu budeme pozerať ako na valec (v skutočnosti je to zložitý kužeľ) a vypočítame si jeho objem podľa vzorca zo základnej školy (objem je π krát polomer podstavy valca na druhú krát výška valca), vetvy naopak zanedbáme, kmeň bude 40 cm hrubý (polomer 20 cm) a výška 25 m. Už vieme, že hustejšie ako smrek nám v našich podmienkach veľa druhov neporastie, takže keď chceme 40x zväčšiť objem, tak π je konštanta, tam nič nezmôžeme, ale môžeme štyridsaťkrát pridať výšku (25m x 40 je 1000 m) a máme kilometer vysoký strom.  Alebo môžeme zväčšiť priemer, ale kmene sa nám budú dotýkať ešte skôr, ako budeme na 40-násobku. Podstata je ale inde než v matematike. Tá slúži v tomto prípade iba ako zväčšovacie sklo, ktoré zväčšuje absurdnosť tak, aby ju videli aj laici. Kmene nie sú valce, stromy majú vetvy a fotosyntéza má minimálnu účinnosť pri zelenom svetle, takže pod hustým porastom toho veľa nenarastie.

Podstatou problému je biologicky daná produkčná schopnosť lokality. Daná plocha vyprodukuje pomocou fotosyntézy, teda pomocou slnečnej energie, oxidu vodného, oxidu uhličitého a ďalších látok v rovnakom čase rovnaké množstvo rastlinných pletív. Ibaže hospodársky les má vďaka hospodárovi pár ďalších výhod. Hospodár optimalizuje dreviny a ich zastúpenie na ploche tak, aby na maximum využil produkčnú schopnosť plochy a minimalizoval medzidruhovú konkurenciu. Tým „nevedome“ zaistí, že takýto les naviaže maximálny objem uhlíka. Hospodár časť dreva použije alebo predá ako materiál na drevené výrobky, tým v nich zakonzervuje uhlík a zásadne predlží celý uhlíkový cyklus.

V pralese je naopak biologická hmota, teda objem viazaného uhlíka konštantný a v životnom cykle pralesa je približne rovnaký počet malých, stredných aj dospelých stromov, rovnako ako je podobná aj veľkosť tlejúcej hmoty. V hospodárskom lese, ako som už spomenul, sa časť dreva vyťaží a časť zostane v poraste. Lesníci vedia, že tá časť hmoty, ktorá zostane na ploche porastu a zotlie tam, je násobne väčšia, ako tá, ktorá sa vyťaží, pretože v lese každý rok zostávajú asimilačné orgány (listy a ihlice), odpadajúce vetvy a uhynuté stromčeky, rovnako ako pne po ťažbe.

Ale ani vyťažené drevo neznamená, že sa ťažbou uvoľňuje uhlík. Práve naopak, človek ho používaním zakonzervuje v čase. Z dreva sa postaví dom, vyrobia sa okná, dvere, podlahy, nábytok, ploty, mosty, lávky, stĺpy, varechy, hračky a ďalšie predmety. Kým ich nespálime, teda kým ich používame, stále bránime uhlíku v oxidácii. Recyklácia výrobkov z dreva a papiera tento proces ďalej predlžuje. V hospodárskom lese medzitým rastie ďalšia generácia lesa, ktorý viaže uhlík, v mnohých prípadoch druhá alebo tretia. V pralese je proti tomu v danom čase obsah drevnej hmoty stále približne konštantný. 

Mladé stromčeky sú v monokultúrach aj v pralesoch

Vedci v štúdii tieto skutočnosti úplne pominuli alebo im nepriradili adekvátnu váhu. Autor článku žiada iba staré a prirodzené lesy. Vraj najmenej oxidu uhličitého (CO2) zadržiavajú mladé stromčeky v hospodárskych lesoch, ktoré sú spravidla monokultúrne. Stromy v pralese asi nosí bocian už ako dospelé, lebo v pralesoch a prírodných lesoch mladé stromčeky nie sú?  A ako s tým súvisí monokultúra?  Myslel som, že aj malé dieťa vie, že stromy všade na svete začínajú svoj rast od  semienka, cez malý stromček po dospelý strom. V tom sa prales nijako nelíši od lesa hospodárskeho. Žiaden strom nerastie až do neba a nie je na svete naveky. Staré musí urobiť miesto mladému. To je život, aký všetci poznáme.

Pralesy majú podobný podiel mladých a starých stromov ako lesy hospodárske, len lesy hospodárske majú optimalizované hospodárenie, takže sú stromy rovnakého alebo podobného veku vo väčších skupinách, ako je tomu v pralese. Pri storočnom cykle hospodárskeho lesa na 100 hektároch plochy rastú na jednom hektári jednoročné stromčeky, na druhom hektári dvojročné, na treťom trojročné, ... na 99. hektári deväťdesiatdeväť ročné stromy a po sto rokoch sa stromy vyťažia. Malé stromčeky majú zastúpenie na ploche iba niekoľko percent, rovnako ako v pralese. Len sa na les musíte pozerať s odbornosťou a nadhľadom. Prales je ale nakoniec menej efektívny, lebo má rôzne staré stromy rôznych druhov vedľa seba, ktoré si konkurujú a majú rôzne nároky na svetlo, vodu a živiny. Ostávajú na ploche, aj keď už takmer nerastú. Teda nemajú taký rastový výkon, ako les hospodársky. Preto nemôžu ani 40-krát lepšie viazať oxid uhličitý.

Rozdiel medzi ekológom a aktivistom

K článku, ktorý tu kritizujem, mám ešte ďalšie výhrady. Nepáči sa mi, keď média titulujú laických aktivistov, riešiacich akékoľvek tému prírody, ako ekológov. Ekológia je veda. Ekológ je vedec. A nie všetci vedci sú karieristi a ignoranti. Ekologický aktivista je laik, ktorý argumentuje iba cez svoje pocity a emócie, často vytrhnuté z kontextu a opierajúce sa o nedostatočné skúsenosti a často aj o nedostatočné vzdelanie. Skutočný ekológ - vedec vie, že prírodné procesy a vzájomné súžitie všetkého živého je oveľa zložitejšie, ako to na prvý pohlaď vyzerá. Jednoducho napísané: „Aktivita nie je to isté ako ekológ. Nezamieňajme tieto pojmy, lebo ich zámenou vytvárame dojem, že laik sa stane odborníkom iba zmenou mena. V článku to tak je, v živote by to tak byť nemalo.

Neprijateľná je aj demagógia typu - nedávno publikovaná  „známa štúdia“. Lebo nijako známa nie je. Manipulácia srší aj zo slovných spojení typu „odstránenie dvoch tretín zbytočných emisií“. Lebo neviem o nikom, kto by stanovil, ktoré emisie sú zbytočné a ktoré nie. Neexistuje dokonca ani hodnota tej správnej koncentrácie CO2 v prírode, aj keď sa niektoré slovenské denníky tvária, že ju poznajú. Stále častejšie sú naopak hlasy vedcov, ktoré poukazujú na to, že oxid uhličitý nie je skleníkový plyn a že teória o jeho vplyvu na zmenu počasia nebola stále preukázaná.

A aký je záver? Volanie po nahradzovaní hospodárskych lesov hlúpymi experimentami na základe neobjektívnej štúdie by malo byť trestné, podobne ako šírenie poplašnej správy. Evidentne nie je. Tak musíme hlupákov pribrzdiť sami, lebo nám (možno niektorí aj s dobrým úmyslom) zničia naše lesy aj celú krajinu. Potrebujeme rastúce zdravé lesy so silnou vyrovnanou a trvalo udržateľnou produkciou dreva, pretože používaním dreva a výrobkov z dreva sa predlžuje uhlíkový cyklus v prírode a zlepšuje sa naše životné prostredie.

Ľudia,  používajte drevo a drevené výrobky čo najviac, lebo tým pomáhate nielen udržať prirodzenú uhlíkovú bilanciu, ale aj financovať obnovu lesa a starostlivosť o les. A nebojte sa sadiť malé stromčeky, len preto, že viažu málo CO2, lebo oxid uhličitý viažu svojim rastom. Pomáhajte a chráňte lesy aj lesníkov, ktorí sa o tie lesy starajú, lebo v skutočnosti je to aj vaše (prírodné) bohatstvo. Bohatstvo, ktoré rastie.  

Jan Václavík, konateľ LESMEDIUM SK s. r. o., vydavateľ odborného časopisu LES & Letokruhy

Hlavné posolstvá:

 

  • Ťažbou lesa sa neuvoľňuje uhlík ani jeho oxidy.
  • V pralese nie je 40-krát viac hmoty ako v hospodárskom lese.
  • Aj v pralese rastú veľké stromy zo semienka, rovnako ako stromy v lesoch hospodárskych.
  • Viazanie CO2 nijako nesúvisí s monokultúrou.
  • Aj v prírode bežne rastú rastliny aj dreviny jedného druhu vedľa seba (monokultúra).
  • Použitím dreva sa predlžuje uhlíkový cyklus v prírode.
  • Používanie dreva zlepšuje naše životné prostredie.
  • Nie všetci vedci sú karieristi a ignoranti.
  • Oxid uhličitý je dobrý, pretože spolu s vodou je základom procesu známeho ako fotosyntéza, kde sa viaže slnečná energia pri súčasnom uvoľňovaní kyslíka (ktorý dýchame) do rastlinných pletív, ktoré potom jeme a tým späť uvoľňujeme slnečnú energiu pre pohon nášho tela, teda života.

Link na kritizovaný článok:

https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/vysadzanie-stromcekov-proti-klimatickej-zmene-nestaci-potrebujeme-stare-a-prirodzene-lesy/

Naposledy zmenené: streda, 13 november 2019 15:42
Prečítané: 1735
(3 hlasov)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Hlavné správy

Názor: Vojna volov pod Poľanou

Názor: Vojna volov pod Poľanou

O čom sa píše

Nečakajte, že bude nasledovať reportáž z nejakého ródea alebo súťaže volských záprahov, ktoré využívali v nedávnej minulosti a možno ešte i v súčasnosti využívajú obyvatelia...

Prečítajte si viac
Veľká beseda o PBOL v decembrovom vydaní LES & Letokruhy

Veľká beseda o PBOL v decembrovom vydaní LES & Letokruhy

O čom sa píše

V lesníckej prevádzke sa stala skratka PBOL (prírode blízke obhospodarovanie lesov) pre mnohých lesníkov synonymom výberkového spôsobu hospodárenia, pestovania trvalo viacetážových...

Prečítajte si viac
Glosa: Chvála drevu, a nielen jemu

Glosa: Chvála drevu, a nielen jemu

Aktuálne

Stál som tam v nemom úžase. Drevená podlaha z 15. storočia vyzerala ako nová. Jej položenie v knižnici v Katedrále sv. Martina v Spišskej...

Prečítajte si viac
Dohodnú sa po dvanásťročných naťahovačkách na vyhlásení PR Pralesy Slovenska?

Dohodnú sa po dvanásťročných naťahovačkách na vyhlásení PR Pralesy Slovenska?

Aktuálne

Návrh na vyhlásenie prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska plánuje Ministerstvo životného prostredia SR predstaviť čo najskôr. Mal by pokryť všetky vzácne...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex Agrokomplex.sk