Rana pre tatranskú mlaď

Podľa riaditeľ Správy TANAP–u Pavla Majka pre živočíchy malo minulotýždňové počasie oveľa horšie následky, ako veterná smršť v novembri 2004. Spolu so stromami bolo zhodených množstvo hniezd, kde boli mláďatá, voda vytopila mnoho živočíchov. 
   "V tomto období je čas výchovy mláďat. Už nám nahlásili aj jedného uhynutého medveďa, máme potvrdené aj zničenie minimálne dvoch hniezd orlov skalných. Vieme o tom, že pre väčšinu dutinových hniezdičov, ako sú sovy, ďatle či iné druhy viazané na stromy, ktoré padli, to znamená koniec pre mláďatá. V Starej Lesnej vietor strhol z kostola bocianie hniezdo a štyri mláďatá to neprežili.Treba sem zarátať aj záplavy a vytopenie druhov, ktoré žijú blízko vodných tokov, či už ide o rybáriky riečne, či vodnáre. Takáto živelná pohroma vplýva na všetko živé, nielen na ľudí," uviedol P. Majko pre denník Pravda.
   Roku 2004 prišla víchrica v jeseni, keď už boli mláďatá vyvedené, veľké cicavce väčšinou stihli včas ujsť zo zasiahnutého územia, neboli tam úhyny medveďov či jelenej zveri.
  Dokáže človek pomôcť pri obnove prírody? Podľa P. Majka v národnom parku a vo vyšších stupňoch ochrany je najlepším správcom územia matka príroda. "Ona má svoje desaťtisícročné recepty na to, čo kam patrí a čo nepatrí. V nižších stupňoch ochrany je na vlastníkoch, aby sa vyrovnali s následkami z hľadiska spracovania dreva a následne podľa platnej legislatívy vysadili nový les."
   Po kalamite roku 2004 v nižších stupňoch ochrany, kde sa drevo spracovalo, profesionálni lesníci založili nový les, ktorému sa darí. Vo vyšších stupňoch ochrany, ktoré boli ponechané voľne, sa následne premnožil podkôrny hmyz, veľa stromov zahynulo postojačky, niektoré zostali na zemi. "Tam takisto matka príroda zaúradovala a je tam rovnako nový les. Sú tam mladé jarabiny, limby, smrekovce či smreky. Rany sa postupne všade zaceľovali. V Starom Smokovci, kde sa vietor zaprel, vyvalilo aj mladé porasty. Tam budú musieť lesníci začať odznova. Ešte presne nevieme, aká je situácia v nedostupných častiach dolín," pripomína riaditeľ Správy TANAP-u.
   Ako vníma hrozby zo strany lykožrúta? Pre Pravdu uviedol, že: "Lykožrút ako všetky druhy v lese má svoju úlohu, inak by asi vyhynul alebo neexistoval. Je pravda, že keď sa akýkoľvek druh premnoží, jeho početnosť má fatálne následky. Ak sa aj po veternej kalamite spracuje všetko drevo včas, lykožrút sa vie vyvinúť aj vo zvyškoch po ťažbe. Tam, kde je bezzásahové územie, má hody. Najmä ak bude teplé leto, má optimálne podmienky na to, aby sa množil minimálne dve generácie za rok. To môže mať za následok, že aj tie stromy, ktoré prežili túto víchricu, dostanú na frak a môžu zahynúť pre premnoženie podkôrneho hmyzu ešte tento alebo na budúci rok. Samozrejme, je na nás, aby sme urobili také účinné opatrenia, aby boli škody čo najmenšie. Na druhej strane musím rešpektovať to, že TANAP má svoju jadrovú zónu s rezerváciami s piatym stupňom ochrany, kde sa už dlhodobo necháva vývoj porastov na prirodzenú cestu, na prírodu. Takže v týchto oblastiach sa to bude s najväčšou pravdepodobnosťou posudzovať individuálne. Tam zatiaľ nepripúšťame akékoľvek aktivity človeka. Legislatíva nám však nariaďuje vykonať účinné opatrenia v nárazníkovej zóne, tam bude potrebné nainštalovať feromónové lapače. V prípade, že dôjde k premnoženiu, budeme musieť vykonávať čo najúčinnejšie opatrenia, aby premnožený hmyz nevyletel a neovplyvnil iné porasty."

(Zdroj: PRAVDA, 19.5.2014)