Príbeh násilnej smrti

Príbeh Emila Huga Dobrého vypátrala jeho prapravnučka Lucia Karellová. Zaoberá sa skúmaním histórie rodu Dobrých a poskytla informáciu o smrti svojho prapredka správcovi Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu, v ktorom sa nachádza aj Symbolický lesnícky cintorín. Vďaka tomu pribudla tohto roku v tomto lesníckom cintoríne nová tabuľka, tabuľka s jeho menom.

Lucia Karellová o svojom prapredkovi povedala: „Emil Hugo Dobrý sa narodil 9. septembra 1833 v Budči. Bol synom banského úradníka a strávil detstvo a mladosť podľa pracovného umiestnenia jeho otca Jána Alexa Dobrého v Budči, Tisovci a Diósgyőri. Po smrti otca sa s matkou a sestrou vrátili do Banskej Štiavnice, z ktorej jeho otec pochádzal a tam vyštudoval gymnázium. Od 50. rokov 19. storočia pracoval ako lesník najprv v Priechode asi 10 rokov, neskôr krátko pôsobil v Banskej Bystrici, Selciach a napokon od roku 1876 až do konca života v Sklenom. Staral sa o lesy patriace Uhorskej štátnej pokladnici. Lesnícku odbornú skúšku zložil v roku 1884. Bol prvý nám známy lesník v rode Dobrých, po ňom však nasledovali tri generácie potomkov, ktorí sa venovali lesníckemu povolaniu.

Bol otcom štrnástich detí, z toho sa minimálne päť dožilo dospelosti. Jeho druhá manželka, naša prababka Julianna, rodená Concha bola talianskeho pôvodu, jej otec bol remeselník – gombičkár. Narodila sa v Radvani pri Banskej Bystrici. Spolu mali trinásť detí a zomrela dva roky pred jeho smrťou. V osudný deň v lese naďabil na dvoch mužov - otca so synom - ktorí v jeho revíri kradli drevo. Títo ho zavraždili a nechali ležať v kríkoch. Zlodejov neskôr našli a jeden z nich sa priznal k vražde. Meno vraha neuvediem, nakoľko jeho potomkovia sa nakoniec spriatelili s potomkami rodu Dobrých a stali sa aj dobrými lesníkmi. Po smrti Emila Dobrého na jeho miesto v Sklenom nastúpil jeho syn Jozef Dobrý, ktorý tam odslúžil viac ako 30 rokov až do jeho odchodu do dôchodku. Jeho syn, lesný inžinier Michal Dobrý, je môj dedko.

Zaujímavosťou je tiež, že po tejto tragédii sa odohral príbeh nenaplnenej lásky podobný tomu, ktorý vyrozprával William Shakespeare v hre Rómeo a Júlia. Vnučka Emila Dobrého sa zaľúbila do potomka vraha. Samozrejme znepriatelené rodiny nedovolili aby mala tato láska pokračovanie a ich svadbe zabránili.“

Poďme však po stopách násilnej smrti horára Dobrého.

„Emil Hugo Dobrý sa 26. októbra 1894 vybral do lesa vyznačovať ťažbu. V čerstvo napadnutom snehu zbadal stopy po nelegálnej ťažbe a približovaní smrekových kmeňov. Keď dolapil páchateľov, títo naňho zaútočili, škrtili ho šálom a úderom štipákom do hlavy mu spôsobili smrteľné zranenie. Bezvládne telo zahrabali a zamaskovali v lese. Jeho žena Sofia po márnom čakaní ohlásila zmiznutie manžela lesníkovi v susednej horárni. Jej sused sa podujal ohlásiť zmiznutie na komorskom úrade v Kremnici, odkiaľ zalarmovali žandárov. Po krátkom pátraní odhalili páchateľov hrozného činu. Príbeh zadokumentoval potomok zosnulého Ing. Tiberius Ctibor Greguš, DrSc.

V archíve bol objavený zápis o vyšetrovaní, vypracovaný na žandárskej stanici v Turčianskych Tepliciach 30. októbra 1894, podpísaný strážnikom menom Alexius a lekárska správa o obhliadke nájdených telesných pozostatkov osoby v lesníckej uniforme, datovaná 31. októbra 1984 s nečitateľným podpisom.“

Aj takého príbehy rozprávajú tabuľky s menami v Symbolickom lesníckom cintoríne. Príbehy ľudí, ktorí žili, pracovali aj umreli v lese. Ich duše sa pobrali do večnosti. A stromy šumia vo vetre a naveky im spievajú pieseň lesa...

Peter Gogola