Pri prestavbe kotolní pomôžu eurofondy

Zatiaľ relatívne malá skupinka kotolní a teplární fungujúcich na toto palivo sa v najbližších rokoch výrazne rozšíri. Prispejú k tomu najmä štedré dotácie z eurofondov, ktoré žiadatelia môžu použi aj na prestavbu klasických energetických zariadení na alternatívne.

Z novej trhovej príležitosti profitujú nielen výrobcovia technologických zariadení, ale aj lesníci, ktorí sú hlavnými producentmi energetického dreva. V priebehu tohto roku vyprodukovali 130-tisíc ton drevnej štiepky, ktorou zásobujú necelú dvadsiatku teplární.

Podľa Jána Farkaša z levického odštepného závodu Lesov SR chcú do roku 2010 tento objem zdvojnásobi. Pribudnú aj noví odberatelia energetickej biomasy – predovšetkým veľké regionálne teplárne.

Lesníci už pä rokov zásobujú napríklad Slovenské energetické strojárne Tlmače, ktoré drevnú štiepku energeticky využívajú v celom areáli fabriky. Pozitívne skúsenosti s týmto alternatívnym palivom má aj Zvolenská teplárenská. Od začiatku tohto roka využíva jednu turbínu, ktorá je prispôsobená na spaľovanie štiepky. V rámci najnovšieho projektu spolufinancovaného z eurofondov pripravujú ďalšie rozšírenie za viac ako miliardu korún. Po jeho dokončení budú z biomasy vyrába približne tretinu energie. Projekt počíta aj s výstavbou novej turbíny s výkonom 74 megawattov, ktorá by vyrábala elektrinu pre Slovenskú elektrifikačnú a prenosovú sústavu.

Približne 350 miliónov korún stála výstavba teplárne na biomasu, ktorú začiatkom leta otvorili v Liptovskom Hrádku. Vo svojich priestoroch ju prevádzkuje rakúska drevospracujúca firma Retenmaier Tatra Timber, ktorá na jej výstavbu získala aj dotáciu z EÚ. Teplo z biomasy vyrába tiež ružomberský závod Mondi BP SCP. Okrem jeho využitia pre vlastné potreby, zásobuje energiou aj čas obyvateľov mesta.

Využitie drevnej štiepky je zaujímavé aj v prípade menších projektov na lokálnej úrovni. Dokazujú to aktivity združenia Biomasa, ktoré už pred ôsmimi rokmi začalo zavádza vykurovanie dedinských škôl v Žilinskom a Trenčianskom kraji drevnými peletami. Neskôr sa zamerali aj na zber, spracovanie, distribúciu a využívanie tohto ekologického paliva. V súčasnosti má združenie centrálnu spracovateľskú jednotku na výrobu drevných peliet v Kysuckom Lieskovci, ktorá má ročnú kapacitu 12-tisíc ton. Zároveň dodáva alternatívne teplo školám, zdravotníckym zariadeniam i obyvateľom rodinných domov.

Drevná štiepka, ktorá je odpadovým produktom z lesníckej a drevárskej výroby, sa na Slovensku zatiaľ využíva iba v minimálnej miere. Jej ročný využiteľný potenciál totiž predstavuje až 1,1 milióna ton. Podľa Milana Oravca z Národného lesníckeho centra nie je ešte u nás príliš rozvinutý trh s biomasou – na rozdiel od iných európskych štátov s podobnou lesnatosou, kde sa tejto problematike venuje väčšia pozornos.

K postupnému oživovaniu záujmu o „zelené“ teplo prispieva rast cien energií, ale aj nové možnosti finančných injekcií z eurofondov. Tie sa naplno otvoria už v budúcom roku. Po rozbehnutí viacerých väčších i menších teplárenských projektov by podiel drevnej biomasy na krytí domácej spotreby prvotných energetických zdrojov mal do roku 2013 vzrás zo súčasných dvoch na úroveň približne piatich percent.

(zdroj: Hospodárske noviny, 6.12.2007)