Predpokladajú pribúdanie stretnutí ľudí s medveďmi

"¼udia totiž stále viac zasahujú do pôvodného životného prostredia medveďov. Rôznymi aktivitami v prírode pretvárajú ich prirodzené teritóriá a tak pre nich vhodné územie zmenšujú. Staršie a silnejšie jedince obsadzujú optimálne teritóriá a mladšie a slabšie, teda podradené medvede z nich vyháňajú. Tie nenachádzajú v neoptimálnom prostredí dostatok prirodzenej potravy. Nútené sú hľada si potom náhradnú poživeň pri cestách či pri horských hoteloch

a chatách, ktorú im tam ľudia ponúkajú doslova plným priehrštím,"

povedal pre TASR pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.

Nedostatočne uzavreté a včas nevyprázdňované smetné nádoby priahujú medvede "vôňou" rozkladajúcich sa odpadkov k horským a podhorským dedinám, ale aj k hotelom, odpočívadlám a parkoviskám pri frekventovaných cestných komunikáciách vedúcich lesnými komplexmi. Napríklad pri dvoch parkoviskách vedľa štátnej cesty z Banskej Bystrice do Ružomberka povyše a poniže obce Staré Hory sú podradené medvede pri odpadkoch takmer každú noc. Z lesov Veľkej Fatry a Starohorských vrchov ich tam láka najmä vôňa zvyškov ovocných štiav a džúsov, nachádzajúcich sa v rôznych obaloch. Medvede sa tam zliezajú najmä v letnom období, keď vôňa z ovocných nápojov, ale aj z mliečnych výrobkov je intenzívnejšia a šíri sa do väčšej vzdialenosti, dodal M. Saniga.

Aj v odľahlých lesoch však človek mení "jedálny lístok" medveďov. Tam popri turistických chodníkoch rozvoniavajú medveďom nielen ovocné šavy, ale aj mäso z obalov salámy a konzerv. Medveď si na ne zvykne a začne vyhľadáva takúto ľahko dostupnú potravu nielen povedľa turistických chodníkov, ale odváži sa zájs aj na návštevu podhorskej dediny či horského hotela, a to i za bieleho dňa. Potvrdzujú to i prípady z ostatného obdobia, keď medveď priamo

atakoval hubárov, turistov či lesnú robotníčku.

Jedálny lístok "normálneho" medveďa hnedého, žijúceho v rozsiahlom lesnom komplexe, ktorý neprichádza denno-denne do kontaktu s človekom a zvyškami ním konzumovanej potravy, pozostáva tak z rastlinných, ako aj zo živočíšnych komponentov. V pôvodnom životnom prostredí sa medvede napríklad pasú na tráve, či počas leta a jesene hodujú na lesných plodoch - čučoriedkach, malinách, černiciach, brusniciach, plánkach, lieskovcoch a bukvici. Po zimnom

spánku tieto vyhladované šelmy nepohrdnú ani zdochlinou či drobnými zemnými cicavcami. Len zriedkavo lovia väčšiu, jeleniu či diviačiu zver. Vtedy sa ich korisou stávajú takmer výlučne choré a nevládne jedince, čím medvede plnia v prírode funkciu akéhosi sanitára, konštatoval M. Saniga.

(zdroj: TASR)