Pramene opäť ožili

Lesy v okolí Lovinobane ukrývajú prírodné bohatstvo, z ktorého si môžete načrieť plnými dúškami. Tunajší obyvatelia vodu z dvoch prameňov pijú už niekoľko mesiacov vďaka iniciatíve jedného milovníka prírody. Pavol Kováčik z Lovinobane svoju lásku k prírode pretavil aj do starostlivosti o ňu.

„Prameňov je po horách dosť, ale tieto naše sú výdatnejšie a majú svoju históriu. Keď som robil prieskum, tak na tieto naše pramene chodili ľudia už pred viac ako 100 rokmi," hovorí s tým, že časom však pramene zarástli a zostali v zabudnutí.

Donedávna ani mnohí domáci nevedeli, aký poklad ukrývajú neďaleké lesy. „Chodil som sem ako malý chlapec a teraz, keď mám 53 rokov, som sa rozhodol, že pramene vyčistím a obnovím. Keď sa dávala voda na rozbor, vykazovala jednu z najčistejších hodnôt prameňov v okolí Lovinobane," tvrdí P. Kováčik.
Keď sem prišiel prvýkrát, pre rozrastené kríky černíc prameň ani nebolo vidieť. „Tiekol tu potôčik, tak som si povedal, že tu iste bude prameň. Musel som si pomedzi tie šípy vysekať doslova tunel, aby som sa k nemu dostal," spomína na svoju prvú návštevu pri prameni. V ten deň mal Paľo Kováčik iné plány, chcel sa túlať po lese za zverou.
Bola krásna slnečná nedeľa, jeseň vyfarbila les tými najrozmanitejšími farbami a tento jedinečný obraz prírody Paľa očaril natoľko, že zložil batoh a začal čistiť okolie prameňa. „Mal som nožnice, lopatku, tak som všetky kríky ostrihal a keď som očistil okolie, zistil som, že vedľa je ešte ďalší prameň. Pri prameňoch som našiel kremene a tam, kde je kremeň, je čistá voda. V týchto lesoch sa nachádza veľa kremeňa," uvažuje nahlas. „Tieto vody sú síce chudobnejšie na minerály, no voda je mäkká a chutná."

Začal vymýšľať, ako prameň zveľadí. „Keď som sem prišiel druhý raz, zarazilo ma, že z boku začala opadávať hlina a sypala sa rovno do toho vyčisteného jazierka, z ktorého sa voda načierala. To som nemohol tak nechať, preto som začal prameň vykladať kameňmi a nechal som len také maličké jazierko. Vodu som z jazierka vyviedol rúrkou, aby sa dala pohodlne nabrať do fľaše." V okolí prameňa vysadili stromčeky. Čarovná príroda ho inšpirovala aj k literárnej tvorbe. Svoje básne zavesil na okolité stromy pri prameňoch, aby sa nimi mohli potešiť okoloidúci turisti.
Keďže neďaleko je stará zabudnutá strelnica a pramene sú vlastne dva, dostali názov Dva pramene Strelnica. Aby si okoloidúci mohli pohodlne z prameňa načrieť, priniesol sem aktívny milovník prírody aj poháre. Ku studničke umiestnil informačnú tabuľku s jej názvom a teplotou vody. Voda má 10 stupňov. Vo veľkých zimách jej teplota klesla na 9,5 stupňa a cez najväčšie horúčavy, keď bolo až 38 stupňov, mala voda 10,5 stupňa.
Časom sa začal pohrávať s myšlienkou, že prameň by bolo dobré prekryť a .dať mu vznešenejší názov. Po konzultácii s manželkou a deťmi venoval prameň Panne Márii a postavil tu aj maličkú kaplnku. Kahance tu majú miesto, ale zapaľovať sa nemôžu. Prízvukuje to aj umiestnená tabuľka. Aby sa neznehodnotila voda v prameni a nechytil sa les.
Na rozhraní obcí Lovinobaňa a Cinobaňa sa v lese nenápadne ukrýva ďalší prameň, o ktorý sa Paľo Kováčik stará. Aj tu vás obklopí zurčanie vody a upokojujúci šum lesa. Na oddych poslúži drevená lavička. Pri tomto prameni nie je kaplnka, ale tiež je pekne upravený, ohradený kameňmi. Aj sem chodí mnoho ľudí z okolia. „Tieto dva pramene som obnovil nielen pre domácich obyvateľov, ale aj pre turistov z okolia, aby sa mali kde osviežiť a videli aj niečo zaujímavé v tomto našom zabudnutom kraji," dodáva na záver skromný obdivovateľ a milovník prírody Paľo Kováčik.
Zdroj: MY Novohradské noviny