Práca pre amerických drevorubačov

V rámci snahy o znižovanie emisií oxidu uhličitého si Európska únia v roku 2007 stanovila za cieľ do roku 2020 pokryť 20 % svojej energetickej spotreby obnoviteľnými zdrojmi. Jednotlivé členské štáty EÚ, ktorým bola implementácia cieľov uložená, vytvorili na tento účel najrôznejšie dotačné programy, ktoré mali rozvoj komerčne mŕtvych zdrojov energie naštartovať. Najväčšia pozornosť sa v ostatnom čase dostáva solárnym a veterným elektrárňam. Ich subvencovanie však začalo byť kvôli efektu výrazného zvyšovania cien elektriny pre koncových spotrebiteľov v mnohých krajinách znižované.

Podľa nedávno zverejnených štatistík Poľsko a Fínsko spaľovaním dreva, označeného ako obnoviteľný zdroj, pokrývajú viac ako 80 % výroby obnoviteľnej energie. Aj v Nemecku, ktoré si po odchode od jadra stanovilo ešte ambicióznejšiu zelenú métu, sa biomasa na celkovej výrobe energie z obnoviteľných zdrojov podieľa z 38 %. Inými slovami, bez zapojenia paliva pravekých spoločenstiev nie je dosiahnutie 20 % cieľa vôbec predstaviteľné, píše ekonomický portál patria.cz.

Drevo sa najčastejšie spaľuje vo forme peliet, čo sú výlisky valcovitého tvaru, najčastejšie v priemere 6 mm s rôznou dĺžkou od 5 do 40 mm. Pelety sú vyrábané z drevných zvyškov, zvyčajne z pilín a hoblín. Peletovaním vzniká biopalivo s vysokou energetickou hustotou a tepelnou výhrevnosťou.

V Európe však nemáme dosť lesov na rýchlo rastúci dopyt energetických spoločností, ktoré biomasu spaľujú spolu s uhlím v klasických tepelných elektrárňach. V niektorých prípadoch  elektrárne konvertujú výhradne na konzumáciu biomasy. Európa preto musí veľkú časť svojej „biospotreby“ uspokojovať dovozom z Kanady a Spojených štátov, kde je oveľa viac voľných lesných plôch aj oveľa menej obmedzení pre ťažbu.

Pre drevorubača v Britskej Kolumbii či Severnej Karolíne, kde predtým dochádzalo k hromadnému zatváraniu píl a celulózok, sú európske dotácie pre biomasu darom z nebies, ktorý ich uchránil pred následkami prasknutia realitnej bubliny. Ťažba dreva je v južnej časti USA všeobecne povolená. Podnikateľom preto stačí získať práva od vlastníkov lesov a môžu sa pustiť do výrubov. V Európe je naproti tomu zaobchádzanie s lesmi regulované omnoho prísnejšie. Vo Veľkej Británii je napríklad zakázané ťažiť v lužných lesoch, pokiaľ to nie je za účelom obnovy pôvodného prostredia. Taliansko a Litva majú vymedzené zóny, kde sa nesmie rúbať plošne. Švajčiarsko a Slovinsko túto praktiku, po ktorej na mieste lesa ostane len pole pňov, zakazujú úplne. V Spojených štátoch ide pritom o obvyklý postup.

V tom, či sa emisie zo spaľovania peliet dajú kompenzovať výsadbou nových stromov nemajú jasné ani ochranári, ani energetické spoločnosti. Vývozcovia peliet a energetici napríklad tvrdia, že surovina pochádz iba z lesov nízkej kvality a že mladé stromčeky absorbujú emisie rýchlejšie a lepšie než staré. Environmentalisti kontrujú tým, že oxid uložený v starých stromoch je po ich spálení okamžite uvoľnený, a to v oveľa väčšej miere, než v akej ho mladšie stromy stačia pohlcovať. Ďalej poukazujú na obrovské množstvo energie a emisií, ktoré je potrebné na výrobu peliet a ich prepravu tisíce kilometrov cez oceán. Na jednu MW h energie je treba vyťažiť, spracovať a doviezť drevo, ktoré vyprodukuje 200 kg CO2. Vzhľadom k dotácii 45 GBP na jednu MW h sa podľa konzultantskej spoločnosti CF Partners cena záchrany jednej tony CO2 pri prechode zo spaľovania uhlia na drevo rovná 225 GBP. Emisná poukážka na produkciu jednej tony CO2 na európskom trhu stojí pár eur.

Environmentálna agentúra EÚ vraj momentálne vyhodnocuje následky amerického drevorúbačského boomu a riziká s ním spojené. Agentúra členským štátom stanovila kritériá, podľa ktorých by mali biopalivá posudzovať. Nemalo by sa napríklad spaľovať drevo z lesov, ktoré nebudú následne znovu vysadené. Tieto všeobecné kritériá však pre drevo nie sú záväzné. Navyše aj po ich kodifikácii bude ich interpretácia závisieť na jednotlivých členských štátoch.

Medzitým spotreba dreva a jeho dovoz nadobúda extrémnych rozmerov. Objem exportu zo šiestich južných štátov USA do Európy vzrástol z 0,75 milióna ton v roku 2011 na vlaňajších 1,72 milióna ton. Podľa údajov konzultantskej spoločnosti Argus Media vlani deväť najväčších európskych energetik spálilo 6,7 milióna ton dreva. Do roku 2020 by sa mala európska spotreba peliet zdvojnásobiť, pričom väčšina prírastku bude pokrytá z Kanady a USA.

Na biznise s drevom nezarábajú len lesníci a spracovatelia peliet, ale aj energetici. Britská skupina Drax plánuje do roku 2016 previesť s podporou vlády polovicu svojej najväčšej britskej elektrárne na spaľovanie dreva. Po dokončení konverzie troch kotlov bude Drax z biomasy vyrábať 12 500 MW h elektriny ročne. Za každú MWh dostane certifikát v hodnote 45 GBP, ktorý potom predá distribútorom. Podľa prepočtov CF Partners takto Drax na dotáciách získa 550 mil GBP ročne. V minulom roku spoločnosť hospodárila so ziskom pred zdanením vo výške 190 mil GBP.

Predpoklad, že "spaľovanie biomasy je z pohľadu emisií neutrálne, nie je správny. Nezohľadňuje totiž fakt, že využívanie pôdy na výsadbu lesa na energetickú spotrebu spravidla znamená, že na tejto pôde nerastú stromy určené na iné účely vrátane pohlcovanie emisií," uviedla Európska únia už pred dvoma rokmi.

(Zdroj: tasr, sita, 29.5.2013)