Poznámka: Schizofrenický postoj spoločnosti k lesu a drevu

Po prvé. Ľudia si nevedia predstaviť svoj život bez dreva, bez užitočných výrobkov z dreva  každodennej spotreby, bez drevených krovov, papiera, nábytku, lepeného dreva a mnohých iných produktov, vyrobených z tejto jedinečnej prírodnej a obnoviteľnej suroviny. Zároveň si ale predstavujú, že by sa malo u nás ťažiť menej dreva, pretože sa ho podľa nich rúbe v našich lesov priveľa. Dokonca podporujú vyhlásenie bezzásahového režimu na desiatich percentách výmery lesných porastov.

Po druhé. Ľudia sú proti vývozu dreva do zahraničia. Chcú, aby sa zhodnocovalo u nás, na Slovensku. Aby nevideli vagóny a kamióny naložené drevom, ktoré smerujú za hranice, aby si mohli kúpiť viac výrobkov z dreva Made in Slovakia. Zároveň im ale nevadí, že štát nepodporuje rozvoj drevospracujúceho priemyslu takými investičnými stimulmi, daňovými úľavami a dotáciami, ako iné priemyselné odvetvia – najmä automobilový priemysel. Nezaujíma ich, že spracovatelia dreva nemajú podporu štátu, aby mohli investovať do aplikovaného výskumu, vývoja nových technológií a modernizácie výrobných prevádzok v tomto tradičnom odvetví.  

Po tretie. Na Slovensku všetci unisono a opakovane tvrdia, že slovenskú prírodu a lesy musíme ochraňovať. Na rozdiel od Českej republiky, Nemecka a Rakúska však v našej krajine adekvátne nepodporujeme zo štátneho rozpočtu zvládnutie vetrových a podkôrnikových kalamít a obnovu obrovských kalamitných plôch. Malí vlastníci lesov si musia poradiť ako vedia. Pritom kalamity nie sú výsledkom takzvaného drancovania lesov, ako sa to snažia nahovoriť verejnosti ekoaktivisti, ale následkom vyčíňania prírodných živlov, klimatickej zmeny a pôsobenia civilizačných vplyvov.

Prečo sa vyskytujú vo verejnej mienke takéto hlboké protirečenia? Za tento zmätok môžu podľa môjho názoru lesohospodári, ochranári aj drevári. Lesníci a vlastníci lesov tým, čo už pochopili a čo si priznávajú. Že totiž opomenuli systematicky a otvorene komunikovať s verejnosťou a vysvetľovať jej význam lesov pre spoločnosť a význam odborného obhospodarovania pre les. Ochranári túto situáciu využili a naďalej forsírujú verejnosti jednostranný pohľad na ochranu lesov a hospodárenie v nich. Drevárom doteraz stačilo, že majú čo spracovávať, z čoho vyrábať a čo predávať. Zatiaľ tomu tak stále je. Zatiaľ.

Jozef Marko