Poznámka: Rúbať či nerúbať? Takto otázka nestojí

Naopak, drevo už dnes vnímajú vedci ako surovinu budúcnosti, ktorá ľudstvu pomôže nielen ďalej skvalitňovať život jednotlivcov a spoločnosti, ale aj zlepšovať lokálne i globálne životné prostredie, pretože je schopné nahradiť materiály, ktoré životné prostredie evidentne zhoršujú. Preto je iba prirodzené, že aj spotreba dreva bude rásť a jeho využitie bude ešte širšie a nápaditejšie na prospech nás všetkých, ako je tomu v súčasnosti.

Z toho je zrejmé, že otázka, či aktívne pestovať a chrániť lesy alebo ich pasívne ponechať na samovývoj; odborne vychovávať a obnovovať lesné porasty, alebo preferovať v nich bezzásahový režim; rúbať, spracovávať a zhodnocovať drevo či ho nerúbať, nespracovávať a nezhodnocovať, takto kategoricky nestojí. Preto ani nemá zmysel takto vyhranene túto otázku klásť a plamenne o nej diskutovať.

Už dávno vieme, že je načase sa racionálne, so zvážením slovenských podmienok a európskeho kontextu, konečne dohodnúť na tom, ako zachovať a zveľadiť bohastvo, ktoré tu vďaka slovenským lesom stále máme a môžeme mať aj pre nasledujúce generácie. A skúsme pri tom zobrať do úvahy, že ak skutočne chceme, aby bola kvalita života u nás vyššia a aby sme mali kvalitnejšie životné prostredie, tak preferujme namiesto bezzásahu na obrovských plochách využitie vyspelých a moderných technológií v spracovaní dreva, vďaka ktorým dosiahneme úsporu energií, vysokú výťažnosť a efektívnejšie zhodnotenie drevnej suroviny, čím budeme šetrnejší k životnému prostrediu.

A namiesto znevažovania statočnej práce tých, ktorí sa pre celú spoločnosť starajú o lesy a zhodnocujú z nich drevo, skúsme v našej spoločnosti vytvoriť pre ľudí, pracujúcich v lesnom hospodárstve a drevospracujúcom priemysle také pracovné podmienky, aby aj oni mohli mať pocit, že žijú v lepšom svete.

Jozef Marko