Podporte naše snaženie!

Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska je od začiatku existencie členom PEFC Slovensko, pretože poskytuje možnosť malým vlastníkom lesov a spoločenstvám zúčastniť sa na procese regionálnej certifikácie. Ako uvádzajú predstavitelia únie, certifikáciu hospodárenia v lesoch od počiatku považovala za cestu rozumnej ochrany biotopov a druhov aj ako alternatívu súčasnej „slovenskej cesty NATURA 2000".

V súčasnosti vo svete certifikovaných niekoľko stotisíc rodinných a　spoločenstevných lesov. Aktuálna výmera PEFC certifikovaných lesov na Slovensku vo vlastníctve súkromných a spoločenstevných obhospodarovateľov je vyše 100-tisíc hektárov. Dobrovoľne sa snaží pri obhospodarovaní svojich lesov dodržiavať 78 požiadaviek vyplývajúcich z certifikácie hospodárenia v lesov aj 15 pozemkových spoločenstiev z okresu Tvrdošín, ktoré založili Združenie pre TUOL neštátnych lesov Oravy. Pred nezávislým auditom plnenia požiadaviek sa zišli ich zástupcovia v urbárskom dome Krásna Hôrka v Tvrdošíne, aby sa spoločne poinformovali, ako sa im darí napĺňať požiadavky. Najmä v osobitne chránenom území Natura 2000 – chránenom vtáčom území Horná Orava, ktoré ich pri vyhlasovaní nemalo zvlášť obmedzovať, ale v súčasnosti sa začínajú hromadiť požiadavky na ochranu biotopov hlucháňa formou bezzásahu aj v kalamitou postihnutých lesov.
Opakovane v Urbárskom dome padali otázky, respektíve myšlienky, ktoré končili otáznikmi. Zvlášť ak im stromy pred očami odumierajú pre znečistené životné prostredie vplyvom prírodných pohrôm. Hoci sa snažia čo najlepšie hospodáriť, verejná mienka o lesnom hospodárení je často negatívna, sú neoprávnene obviňovaní z nelegálnej ťažby či vytvárania „holorubov", spôsobených však veľkoplošným rozvrátením porastov prírodnou pohromou – vetrom či chrobákom a jeho následným spracovaním. Odstraňovanie škôd a nie „bezhlavé rúbanie" často významne zaťažuje v danom okamihu lesnú dopravnú sieť. Vtedy nie je vhodne prejazdná pre cykloturistov či priechodná pre turistov. No reakciou netrpezlivej verejnosti býva zverejňovanie nepekných fotografií na sociálnych sieťach. „A pritom sa aj v zmysle požiadaviek certifikácie snažíme okrem ekonomického prístupu vniesť do svojej činnosti environmentálny i sociálny aspekt. Ako najlepšie môžeme, lebo to robíme za vlastné peniaze, bez pomoci štátu," uviedli účastníci stretnutia a pýtali sa: „Má to vôbec zmysel"? A ak áno, prečo štát nepodporuje takúto dobrovoľnú formu zvýšenej starostlivosti o lesné územie? Prečo zase len hľadá represívne nástroje, vyhliadnuc si teraz hlucháňa, potom iného vtáka s odvolaním sa na Brusel a obštrukciami znemožňuje racionálne obhospodarovanie lesov?"