Pod tatrami mizne les

Les v Stráňach pod Tatrami už zo štyroch pätín neexistuje. Obyvatelia osád majú inovatívne spôsoby. Dobre vedia, ako si z lesa odniesť to, čo potrebujú, a pritom sa vyhnúť pokute. „Všetko si postupne dôkladne pripravia. Do stromu zatnú niekoľkokrát a potom to už nechajú na prírodu. Strom vyschne, alebo ho vietor vyvráti. Už majú výhovorku, že ležal na zemi, že oni ho nezrúbali. Ale keď idete po lese, vidíte na stromoch zátinky," uviedla Lenka Burdová, koordinátorka vonkajšej komunikácie ŠL TANAP-u. Ako dodala, najviac sú v kurze borovice a smrek. „Brezy sú tiež poolamované. Ale osiky nechcú, pretože sú vodnaté," dodala.

Je jedno, či je kmeň hrubý desať, alebo tridsaťpäť centimetrov. Zíde sa všetko, čo sa zmestí do pece. No vezmú si vždy iba toľko, koľko sú schopní spotrebovať. „Inak im ho druhí ukradnú," vysvetlila L. Burdová. Bezmocní sú lesníci, aj policajné hliadky. Osadníci si vedia odsledovať v akom čase hliadkujú a vtedy v lese nie je ani noha. Lesníci pristúpili už aj k ústupkom. „Za malý poplatok a dodržaní určitých podmienok majú možnosť vynášať denne na osobu nošu haluziny, ktorá sa nachádza na zemi. Alebo prichystať si drevo v samovýrobe, pozbierať ako každý iný," povedala L: Burdová. Keď pripravovali porasty na obnovu, ponúkali im aj vyrúbané zvyšky. „Aj to je drevo a dakedy výhrevnejšie ako dospelý strom. To nechceli. V minulosti sme im bezplatne vozili odrezky z píly. No oni drevo predali," poznamenáva.
Lesníci v Tatrách tohtoročnú výsadbu už ukončili. Na ploche takmer 180 hektárov vysadili viac ako 365-tisíc sadeníc. V drevinovom zložení umelej výsadby, vzhľadom na vyššiu nadmorskú výšku, v ktorej sa obnovované územia nachádzajú, prevláda smrek, smrekovec, jedľa a borovica, z listnatých drevín buk, javor, jaseň, jelša a brest.
Zdroj: Spišskonovoveský KORZÁR