Plusy aj mínusy oteplovania

Vedúci Výskumnej stanice a Múzea Tatranského národného parku Štátnych lesov TANAP-u Peter Fleischer uviedol, že približne 20 rokov sa teploty vzduchu na podhorí takmer pravidelne pohybujú nad dlhodobými priemermi.
Niektoré dôsledky meniacej sa klímy sú okamžité, priame a dobre identifikovateľné, iné sú nepriame a prejavia sa v kombinácii s ďalšími faktormi až po dlhšom čase.
„Napríklad zvýšené teploty podmienili intenzívnejší rast vegetácie. Teplé letá s dostatočnými zrážkami výrazne podporili úspešnú obnovu tatranských lesov postihnutých kalamitami," vysvetlil. Doplnil, že väčšie množstvo vegetácie znamená aj viac uhlíka viazaného v biomase, ktorý by bol inak v atmosfére a podporoval skleníkový efekt CO2 a klimatickú zmenu.

Na druhej strane príliš intenzívny rast vegetácie spôsobuje zmenu pomeru medzi hrúbkou a výškou. „Zvlášť ihličnaté stromy sa stávajú menej odolné na mechanické poškodenie. Rýchly rast deformuje korene a stromy sú slabšie ukotvené v zemi," uviedol P. Fleischer.
So zvyšujúcou sa teplotou prosperuje aj hmyz, predovšetkým lykožrút. Keď sa vysoké teploty kombinujú so zníženým prístupom vody, spôsobujú fyziologické oslabenie. „Takto oslabené stromy sú bezprostredne napádané hmyzom. Premnožený hmyz na listoch, ihliciach alebo pod kôrou spôsobuje úhyn aj celých porastov," zdôraznil.
Zdroj: Spišskonovoveský KORZÁR