Peniaze pre farmárov sú v lesoch

Na priame platby farmárom od štátu, ktoré slúžia na podporu rastlinnej a živočíšnej výroby, poskladá sa v roku 2008 celý rezort pôdohospodárstva. Hoci vláda im chce vyplati 3,8 miliardy korún, zabezpečených je len 2,6 miliardy. Zvyšok treba získa od štátneho podniku Lesy SR, ako aj ďalších príspevkových a rozpočtových organizácií ministerstva, ale aj z tohtoročných úspor rezortu. Ďalších asi 6,2 miliardy korún dostanú farmári na budúci rok z fondov Európskej únie.

Ide o skrytú privatizáciu?

Predajom prebytočného majetku štátnych lesov chce rezort v budúcom roku získa 200 miliónov. Vo svojej správe majú asi 5 400 objektov, ako sú horárne či bytové domy. Z toho je „momentálne pripravených na predaj 1 600 nehnuteľností. Robíme opatrenia, aby sa predali čo najrýchlejšie“, hovorí minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa. To znamená, že jedna nehnuteľnos by sa mala preda v priemere za 125-tisíc korún. Predaj bude podľa Jureňu výhodný pre podnik, ale aj pre tých, ktorí majú „k týmto nehnuteľnostiam nejaký vzah“. Lebo náklady na ich údržbu už nebudú štátne lesy zaažova. Spokojní by mali by aj ľudia, ktorí v nich napríklad bývajú. Ďalších 300 miliónov korún budú musie nájs pre farmárov ostatné rezortné organizácie. „V Bratislave sú niektoré budovy, ktoré rezort plne nevyužíva. Niektoré jeho organizácie sa presahujú a objekty predajú,“ vysvetľuje Jureňa spôsob získavania peňazí na priame platby. Týka sa to napríklad objektov, v ktorých sídlia lesné a pozemkové úrady, či veterinárna správa. Podľa ministra ide o „veľmi široké portfólio objektov“. Okrem toho asi 100 miliónov korún by mal da farmárom Slovenský pozemkový fond. Niektorí lesníci a ekológovia upozorňujú, že predaj prebytočného majetku môže vies k skrytej privatizácii štátnych lesov. Ale lesníci ho už predávajú dlho. Napríklad v Štátnych lesoch TANAP-u takto získali niektoré objekty aj členovia vedenia podniku. Odôvodňujú to tým, že ide o predaj „v zmysle projektu zefektívnenia podnikového hospodárstva“, ktorý ministerstvo schválilo ešte v roku 2003.

Peniaze by nemali meška

Exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon predpokladá, že peniaze získané predajom majetku nebudú farmárom vyplatené v stanovenom termíne. „Aby sa takýto majetok predal, musia sa vyrieši viaceré veci. Čas z neho stále nie je majetkovo vysporiadaná, nemá vlastníka,“ upozorňuje Simon. Z predaja lesníckych nehnuteľností sa podľa neho farmárske dotácie nemôžu vypláca. „Môže to by len zo zisku štátnych lesov. Ale ak bude ich hospodárenie v mínuse, do rozpočtu rezortu nemôžu nič da,“ tvrdí Simon. Jureňa však sľubuje, že peniaze by mali prís farmárom na účty v stanovenom termíne, teda v novembri a decembri 2008.

Najlepší či premárnený?

Exminister financií Ivan Mikloš kritizuje vládu, že financie pre farmárov považuje za svoju prioritu. Dotovanie podľa neho nepomôže ani rozvoju vidieka, ani rastu miezd, ktoré sú v tomto odvetví hlboko pod celoštátnym priemerom. Budúcoročný štátny rozpočet je „premárnenou šancou“, lebo sa neinvestuje do vzdelania, vedy a kultúry, upozornil Mikloš. „Parametricky je to jeden z najlepších rozpočtov, ktoré Slovensko malo a najlepší za posledných desa rokov,“ obhajuje rozpočet minister financií Ján Počiatek. Tým, že vláda chce da farmárom 3,8 miliardy korún, je podľa hovorcu agrárno-potravinárskej komory Stanislava Nemca dôkazom, že „doceňuje poľnohospodárstvo. Jeho ekonomická pozícia rastie. Stáva sa dôležité aj pre získanie surovín na výrobu biopalív,“ upozorňuje Nemec. Bodku za takýmto prekáraním dajú onedlho poslanci pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2008.

Dôsledky rokovaní

Suma 3,8 miliardy korún zo štátneho rozpočtu na priame platby farmárom je maximálna, akú podľa prístupovej zmluvy môžu dosta. Kým bude plati súčasný model spoločnej poľnohospodárskej politiky Bruselu, už sa zvyšova nebude. V nasledujúcich rokoch však ešte stále porastie podpora z fondov Európskej únie. Napriek tomu budú naši farmári do roku 2010 dostáva na priame platby menej peňazí ako ich konkurenti v západnej Európe. Vlani táto podpora predstavovala u nás na jeden hektár pôdy v priemere 125 eur (4 125 korún). Ale napríklad rakúski farmári dostali až 300 eur (9 900 korún). Tento spôsob financovania, s ktorým Slovensko súhlasilo počas rokovaní o svojom vstupe do únie, považuje Jureňa za „diskriminačný“. Vláda však už nemôže ďalej zvyšova farmárom priame platby zo štátneho rozpočtu.

(zdroj: Hospodárske noviny, 5.11.2007)