Patria k najväčším mestským lesom v Európe

Rozprestierajú sa v najvýchodnejšej časti Slovenského Rudohoria a Čiernej hory na ploche 19 432 ha.
      V okolí Košíc prevládajú listnaté lesy, ktoré tvoria 86 percent ich výmery. Prevažuje buk, dub, ale vyskytuje sa tu celá škála cenných listnáčov. Sú to všetky druhy javorov, jarabín, jaseň, lipa, brest, čerešňa, jelša. Zvyšok sú ihličnany s prevahou jedle, ktoré dopåňajú smrek, borovica a smrekovec.
   "V Ružínskom krase je výnimočnou drevinou niekoľko desiatok jedincov tisa obyčajného - pamätníka treohôr. O tom, že sú to pôvodné lesy, svedčia národné prírodné rezervácie, ktoré boli vyhlásené na ochranu zvyškov pôvodných pralesov. Chránených je šes území - Sivec, Bokšov, Bujanovská dubina, Humenec, Vozárska a Vysoký vrch. S tým úzko súvisia aj výnimočné druhy rastlín a živočíchov," povedal riaditeľ Julián Tomaštík.
 
   Keďže sa Mestské lesy nachádzajú na rozhraní medzi Panónskym a Karpatským bioregiónom, sú v nich zastúpené teplomilné i chladnomilné druhy. Zo stromov z teplých pásiem je tu najsevernejší výskyt duba cérového, duba plstnatého, jaseňa manového, pre chladnejšie oblasti je charakteristický buk, jedľa, smrek a smrekovec. S tým súvisí aj zloženie bylín a kríkov. Výnimočným druhom z teplej flóry ja škumpa vlasatá. V Ružínskom krase rastú alpínske druhy ako horec a niekoľko druhov ponikleca.
  
   Celé územie ML je navrhnuté ako chránené vtáčie územie Volovské vrchy, čo svedčí o tom, že je tu naozaj veľký počet chránených druhov vtákov. K najvýznamnejším patrí orol kráľovský a orol skalný. Kým orol kráľovský je nížinný a podhorský druh, orol skalný je typický horský druh. Lesy obývajú v hojnom počte sovy rôznych druhov. Od kuvíčka vrabčieho, plamienky driemavej až po výra skalného či vzácnu sovu dlhochvostú. Medzi chránené vtáky patrí aj bocian čierny, ktorý na území ML aj hniezdi.
     
   Koho možno stretnú v lese počas prechádzky? Okrem jelenej, srnčej a diviačej zveri sa tu vyskytuje vlk, rys, v hojnom počte jazvece, líšky, ale i mačky divé. Aj keď medveď nepatrí medzi stálych obyvateľov, pred zimou sa tu chodieva nakàmi. Lesníci ho pozorujú v okolí Kojšovky, ale nie je výnimočné, že sa zatúla až na Jahodnú.
  
   "Zdravotný stav ML je v porovnaní s priemernými podmienkami na Slovensku veľmi dobrý. Dôkazom toho je výška kalamitnej ažby. Tá tvorila vlani iba 10 percent z celkového množstva. Na Slovensku to bolo 60 percent. Súvisí to s darom prírody, že mestské lesy sú zmiešané, stále boli v závetrí nepriaznivých environmentálnych dopadov veľkých fabrík a priemyselných vplyvov," zhodnotil J. Tomaštík.

Ako dodal, problém hynutia stromov sa vyskytuje v smrekových častiach podobne ako inde. Les v hrebeňových polohách zachytával imisie zo Spiša - z Krompách a Spišskej Novej Vsi. Prvotným zdrojom poškodení sú imisie, následným je vietor a životná pú smrekov najčastejšie končí na následky poškodenia podkôrnym hmyzom. Novou pliagou, ktorá na lesy útočí vo zvýšenej miere v posledných piatich rokoch, je hubové ochorenie. Postihuje mladiny jaseňa, a preto sa mu nedarí tak ako predtým.

(Zdroj: Korzár, 28.10.2010)