Prihlásiť

Odkliatie bezzásahu?

Od ochrancov prírody na Slovensku počúvame zaklínadlo, že bezzásahový režim sa v iných chránených územiach Európy a sveta využíva ako manažment legálny, alebo že prirodzené disturbancie sú hnacou silou obnovy prirodzenosti a nastolenia dynamickej rovnováhy v lesoch chránených území. Na základe súčasných vedeckých a praktických poznatkov z oblasti prírodných vied a manažmentu lesov a chránených území za posledných 200 rokov v Európe podľa Mgr. Jozefa Vojteka, ktorý pôsobil vyše 20 rokov v štruktúrach štátnej ochrany prírody a v súčasnosti je predsedom občianskeho združenia, ktoré sa tejto problematike vytrvalo venuje, existuje niekoľko racionálnych protiargumentov k ochranárskemu prezentovaniu bezzásahového režimu aj v súvislosti s podkôrnikovou kalamitou v TANAP-e. Pomôžu odkliať bezzásah na Slovensku? Posúďte sami.

Doporučený Mŕtvy les ako výsledok bezzásahového režimu Foto Jozef Marko Mŕtvy les ako výsledok bezzásahového režimu

V chránených územiach Európy a severnej Ameriky sa ako legálny a vedecky podložený manažment prevažnej väčšiny antropicky pozmenených lesných ekosystémov využíva nie bezzásahovosť, ale takzvaný asistovaný manažment, a to nielen v súčasnosti, ale už mnohé desiatky rokov. Výsledky asistovaného manažmentu v týchto chránených územiach sú objektívne merateľné.

V antropicky pozmenených lesných ekosystémoch, a teda aj v smrekových lesoch mierneho klimatického pásma Európy i TANAP-u, sú konečným dôsledkom veľkoplošných disturbancií vetrového pôvodu ekologické katastrofy veľkého rozsahu. Do kategórie takýchto ekologických katastrof patrí aj kalamitné premnoženie podkôrnika smrekového. Plocha týchto oblastí mnohonásobne prekračuje plochu pôvodných vetrových kalamít.

Kalamitným premnožením podkôrnika smrekového a následným odumretím smrekových porastov sa postihnuté oblasti dostávajú v konečnom dôsledku do ani nie stavu ekologickej stepi, ale do stavu ekologickej polopúšte. Takéto spoločenstvá sú charakterizované podstatným znížením množstva druhov organizmov a teda niekoľkonásobným znížením ich biologickej rôznorodosti.

Takýto výsledok aplikácie „bezzásahovosti“ chráneného územia, teda reálny stav ekologickej polopúšte, je si v súčasnosti možné overiť v lokalite „Židovský les“ na Šumave v Českej republike. Plocha lokality je 450 ha. Po likvidácii pôvodného smrekového porastu a umelom nezalesnení sa tu les sám od seba dodnes neobnovil. Tento stav tu trvá už 170 rokov. Dokonca tu postupne zanikli aj trávne porasty a porasty malinčia a boli vystriedané porastmi psice tuhej, ktoré sú z hľadiska poľnohospodárskeho v podstate neplodné. Na uvedenej lokalite došlo v dôsledku intraskeletovej erózie dokonca k degradácii pôdy. Perspektíva návratu smrekového lesa na lokalitu „Židovského lesa“ na Šumave cestou prirodzenou bude v najlepšom prípade mnoho stoviek rokov. V prípade TANAP-u sa vzhľadom na vyššiu svahovitosť jeho lokalít a plytšiu pôdu dá predpokladať vývin ešte horší.  

Výsledok aplikácie bezzásahovosti je si možné overiť aj v oblasti okolo Stredozemného mora. Rozloha tejto oblasti je porovnateľná s rozlohou Európy. Ide o oblasť siahajúcu od Maroka smerom na východ po Sýriu a Jordánsko a potom smerom na sever cez Turecko a potom smerom na západ cez Grécko, Dalmáciu, Sardíniu až po Portugalsko. V celej tejto oblasti boli pôvodné tvrdolisté lesy po svojom vyrúbaní starovekými civilizáciami a po ponechaná rúbanísk napospas osudu premenené samotnou prírodou na tŕnisté „macchie“ alebo na step, či dokonca na púšť. Perspektíva samovoľného návratu pôvodného lesa tvrdolistého do oblasti Stredomoria v súčasnosti nie je žiadna. 

V TANAP-e sa v súčasnosti v okolí lesov postihnutých podkôrnikovou kalamitou vyskytujú aj živé a ešte nenapadnuté porasty smreka obyčajného. Tieto porasty však nie sú fyziologicky zdravé. Ak sú fyziologicky oslabené jedince zatiaľ živých smrekových porastov vystavené intenzívnym náletom jedincov podkôrnika smrekového, ich prirodzená odolnosť proti týmto náletom je oslabená. Takéto porasty podkôrnikovej kalamite podliehajú v priebehu niekoľkých mesiacov a odumierajú. Fyziologické oslabenie smrekových porastov TANAP-u je dôsledkom dlhodobého pôsobenia záporných ekologických faktorov.

Príčinou značného podielu záporne pôsobiacich ekologických faktorov TANAP-u, či už primárne alebo sekundárne, je ľudská činnosť. Táto činnosť neprebiehala a neprebieha len v bezprostrednom okolí TANAP-u, ale na území celej Európy, najmä v oblastiach nachádzajúci sa v smere proti prevládajúcim vetrom. Ide tu teda najmä o Poľsko, Česko a Nemecko. Za záporné ekologické faktory spôsobené človekom, pôsobiace na ekosystémy TANAP-u považujeme také, ktoré sa v ekosystémoch pôvodných smrekových pralesov, kde nebola žiadna ľudská činnosť, nevyskytovali.

Jestvuje dôvodný predpoklad, že aplikáciou bezzásahového režimu v mŕtvych smrečinách a ich polomoch v TANAP-e na takých plochách, ktoré sú v súčasnosti bez jestvujúceho podrastu semenáčikov smreka obyčajného, vzniknú v priebehu najbližších 20 rokov nie smrekové lesy, ale iba trávnaté porasty, porasty borievčia, malinčia, poprípade porasty jarabiny vtáčej alebo iných pionierskych drevín. Tieto porasty v prvých rokoch po svojom vzniku svojimi koreňmi neochránia svahovitú pôdu lokalít pred vodnou eróziou.

V rozsiahlych mŕtvych lesoch a následných polomoch TANAP-u sa v najbližších 80 rokoch nebudú vyskytovať ani plodiace jedince smreka obyčajného. Jeho semeno sa sem nebude mať odkiaľ dostávať a jeho nové semenáčiky nebudú mať z čoho klíčiť. V častiach mŕtvych lesov a následných polomov smrekových porastov TANAP-u s bezzásahovým režimom na plochách, kde je podrast semenáčikov smreka obyčajného prítomný, ktoré ale zaberajú iba ich malý podiel, vzniknú v najbližších desaťročiach ostrovčeky rovnovekých a prehustených smrekových porastov. Tieto lokality tým čaká perspektíva najbližšej vetrovej a následnej podkôrnikovej kalamity. Vetrové kalamity sa v TANAP-e vyskytujú každých 20 - 30 rokov.

Tieto ostrovčeky smrekových porastov, ak sa najbližším vetrovým a podkôrnikovým kalamitám aj vyhnú, začnú prvé semeno produkovať až po dosiahnutí 80 rokov svojho veku. Za ten čas však v ich okolí dôjde v dôsledku vodnej erózie k odplaveniu pôdy s následným obnažením skalného podkladu. Pôda pod väčšinou postihnutých smrekových lesov TANAP-u je svahovitá a plytká. Z mŕtvych lesov TANAP-u sa v priebehu niekoľkých málo rokov vyvinú polomy. Vznikne stav, kedy väčšia časť drevín bude zlomených v rôznej výške nad zemou a menšia časť sa bude nachádzať vo forme vývratov. Koreňové systémy stromových zlomov v priebehu niekoľkých rokov úplne zhnijú. Pôda pod nimi tak stratí spevňujúcu kostru a bude vodnou eróziou postupne odplavovaná. Z uvedeného vyplýva, že väčšina plôch TANAP-u sa v priebehu najbližších 10-30 rokov v dôsledku odumretia smrekových lesov a následnej vodnej erózie postupne premení na skalnú polopúšť.

Oblasť TANAP-u bola v dávnej i nedávnej minulosti antropicky ovplyvnená do takej miery, že aplikácia bezzásahového režimu spôsobí v nej, ako už v tisíckach predchádzajúcich prípadov v Európe za posledných cca 200 rokov, podkôrnikové kalamity veľkého rozsahu, rozpad väčšiny smrekových lesov a teda aj ekologickú katastrofu veľkého rozsahu.

Jozef Marko

Naposledy zmenené: utorok, 15 október 2019 08:31
Prečítané: 3381
(3 hlasov)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Český rekord na aukcii dreva: Kmeň 200-ročného duba letného, dlhý 9 metrov s priemerom 94 centimetrov, vydražili za vyše 297 000 českých korún (takmer 12 000 eur)

Český rekord na aukcii dreva: Kmeň 200-ročného duba letného, dlhý 9 metrov…

Aktuálne

Zobrazenie:18727

Na aukcii dreva v Holešove padol v utorok 30. januára 2024 český rekord. Kmeň duba letného vydražili Arcibiskupské lesy a...

TÝŽDŇOVKA: Sklamaný predseda Lesného pozemkového spoločenstva Rokycany sa pýta, aký má zmysel nahlasovať policajtom krádeže dreva

TÝŽDŇOVKA: Sklamaný predseda Lesného pozemkového spoločenstva Rokycany sa pýta, aký má zmysel…

Aktuálne

Zobrazenie:8015

Tento týždeň som spracoval podklady zo stretnutí so zástupcami Lesného pozemkového spoločenstva Rokycany, ktoré hospodári na výmere 162 hektárov a takmer...

Cyklotrasa povedie až na vrchol Kráľovej hole: Bude to najvyššie prístupné miesto pre cestných cyklistov s horskou prémiou

Cyklotrasa povedie až na vrchol Kráľovej hole: Bude to najvyššie prístupné miesto…

Aktuálne

Zobrazenie:6873

Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter na sociálnej sieti oznamuje, že cykloturiti sú o krok bližšie k cyklotrase na Kráľovu...

Predchádzajúce vedenie agrorezortu a štátneho podniku LESY SR podcenilo kalamitu na Čiernom Balogu: Okamžite treba zabrániť šíreniu lykožrútov a zachrániť Poľanu

Predchádzajúce vedenie agrorezortu a štátneho podniku LESY SR podcenilo kalamitu na Čiernom…

Aktuálne

Zobrazenie:6453

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč spoločne s novým vedením LESY SR, š. p. navštívil dnes Čierny Balog, kde sa...

TÝŽDŇOVKA: V ťažbe a približovaní dreva má byť prvoradá bezpečnosť a čo znamená pre pilčíka prilba, protiporézne nohavice a pevná obuv

TÝŽDŇOVKA: V ťažbe a približovaní dreva má byť prvoradá bezpečnosť a čo…

Aktuálne

Zobrazenie:5641

Tento týždeň som navštívil Školské lesy Cemjata. Vďaka Ing. Miroslavovi Fuchsovi, riaditeľovi Strednej odbornej školy lesníckej v Prešove, ktorá lesné porasty...

Postreh: Odhalená neochota niektorých ochranárov spolupracovať s lesníkmi

Postreh: Odhalená neochota niektorých ochranárov spolupracovať s lesníkmi

Aktuálne

Zobrazenie:5392

Štátna ochrana prírody SR na sociálnej sieti včera uverejnila informáciu o tom, že sa uskutočnilo spoločné stretnutie generálneho riaditeľa ŠOP...

Hlavné správy

Medzinárodný deň lesov: Lesy a inovácie – nové riešenia pre lepší svet

Medzinárodný deň lesov: Lesy a inovácie – nové riešenia pre lepší svet

Aktuálne

Národné lesnícke centrum – Centrum transferu poznatkov a lesnej pedagogiky sa aj tohto roku pripája svojou kampaňou k oslave Medzinárodného dňa lesov...

Prečítajte si viac
Smrek má v lesoch svoje miesto: Využitie jeho jedinečných rastových vlastností a schopnosti prispôsobiť sa zmenám prostredia

Smrek má v lesoch svoje miesto: Využitie jeho jedinečných rastových vlastností a…

O čom sa píše

Prirodzená aj umelá obnova lesa je kritickou fázou rastu lesa, počas ktorej môže dochádzať k strate pestrosti porastnej druhovej skladby...

Prečítajte si viac
Predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Rudolf Huliak o probléme s medveďmi: Už nie je čas donekonečna skúšať trpezlivosť ľudí

Predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Rudolf Huliak o probléme…

Aktuálne

Celkový počet zranených po vyčíňaní medveďa v centre Liptovského Mikuláša je päť. Na brífingu to v nedeľu potvrdil primátor mesta...

Prečítajte si viac
V uliciach Liptovského Mikuláša medveď poranil piatich ľudí: V meste bola vyhlásená mimoriadna situácia

V uliciach Liptovského Mikuláša medveď poranil piatich ľudí: V meste bola vyhlásená…

Aktuálne

V uliciach Liptovského Mikuláša behal medveď a došlo aj k stretu s ľuďmi. „Na základe volania na tiesňovú linku sme vyslali...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora