Ochranári peniaze nechránia

Štátny Environmentálny fond poskytol Štátnej ochrane prírody vyše 700–tisíc eur, za ktoré mali zabráni šíreniu podkôrnika z ochranných pásiem s piatym stupňom ochrany. Ochrana vypísala tender, ktorý vyhrala súkromná firma LSO. Tá peniaze vzala a vyplatila ich reálnym vykonávateľom ochranných opatrení – Lesom SR, Štátnym lesom TANAP-u a urbáru Vrbica. Z faktúr vyplýva, že firma na transakcii získala takmer tretinu sumy, teda okolo 200–tisíc eur.

Štátnej ochrane prírody vyplýva povinnos zabráni šíreniu podkôrneho hmyzu zo zákona o lesoch. Keďže sama nemá kapacity, aby činnos vykonávala, vypísali verejné obstarávanie, ale po námietkach a problémoch s financovaním určili víaza s najnižšou ponukou až koncom októbra minulého roku. V tom čase boli opatrenia dávno urobené a vedelo sa, v akom objeme.

„Aby boli opatrenia efektívne, musia sa vykonáva v apríli až septembri, čas ešte aj v októbri. Opakované verejné obstarávanie bolo ukončené koncom októbra,“ hovorí lesník a bývalý pracovník Štátnej ochrany prírody (ŠOP) Pavel Mathe.

„Takéto obstarávanie je nelogické, absurdné a podľa mňa aj v rozpore zo zákonom. Víazom verejného obstarávania neboli reálni vykonávatelia prác, ale súkromná firma za cenu podstatne vyššiu, ako boli skutočné náklady.“

V transakcii sú aj ďalšie nejasnosti. Zvýšenie sumy na asanačnú ažbu v TANAP-e z 24,5 eura na 36 eur za kubický meter ŠOP odôvodňuje v záverečnej správe pre Environfond vykonávaním „sústreďovania kalamitnej drevnej hmoty pomocou vrtuľníka“. Podľa TANAP-u však „nebola vykázaná ani účtovaná žiadna drevná hmota vrtuľníkovou technológiou“.

Stanislav Mika zo Štátnej ochrany prírody hovorí, že ak je v správe uvedené, že približovali drevo vrtuľníkom, „tak to nie je dobre napísané a došlo k nedopatreniu“. Smerodajný je podľa neho preberací protokol prác, a ten je v poriadku. Konateľ LSO Peter Garaj si nechal otázky Sme o úlohe firmy v obchode posla listom, no ani po týždni neodpovedal.

„Kompletný súpis činností, ktoré urobila firma LSO, vám môžem poveda. Dvakrát nás navštívili zástupcovia firmy a rokovali sme o možnosti refundovania činností, ktoré sme urobili. Snažili sa zníži sumu okolo 240-tisíc eur asi o tretinu, ale my sme rokovali tvrdo. Tretí raz nám doniesli peniaze a zobrali si podpísanú zmluvu. To je všetko. Práce kontrolovala iba Správa TANAP-u, oni nie,“ povedal riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Peter Líška. Predstavitelia firmy LSO vraj priviezli takmer 250-tisíc eur v posledný možný deň „v kufríku“ priamo do Tatier.

„Celý systém financovania opatrení je nastavený zle,“ hovorí Marián Jasík z Inštitútu pre ochranu prírody, ktorý nedávno chvíľu Štátnu ochranu prírody (ŠOP) riadil. Hovorí, že namiesto toho, aby uzatvárala zmluvy priamo s vlastníkmi a užívateľmi lesov, peniaze idú cez sprostredkovateľskú firmu, ktorá na tom zarobí. „Absurditou je verejne obstaráva práce, ktoré sú už dávno realizované.“
  
   Prvý problém je, že ŠOP vopred nevie, koľko dostane od environfondu peňazí. Preto vraj nemôžu robi obstarávania s dostatočným predstihom, čo viedlo aj k minuloročnému sklzu. Teraz vyhlásili tender už v decembri minulého roku.
   „Nemali by sme vyhlasova obstarávanie, kým nemáme pridelené peniaze. Urobili sme to skôr, aby sme sa nedostali do takej situácie ako vlani. Ak nebudú peniaze, tak budeme musie súaž zruši,“ povedal nový šéf ŠOP Ján Zuskin. Minuloročná transakcia začala za bývalého riaditeľa Jána Mizeráka.
 
   Druhý problém spočíva v nutnosti robi obstarávanie, ktoré sa v minulosti obchádzalo. „Ešte pred dvomi rokmi používali metódu rokovacieho konania bez zverejnenia. Kritériá boli nastavené tak, že to mohol robi len správca lesa. Cudzí nemal šancu,“ povedal riaditeľ Štátnych lesov TANAP Peter Líška. Po problémoch s Úradom pre verejné obstarávanie začali ochranári reálne súaži. A tak sa môže sta, že v tendri niekto ponúkne nižšiu cenu. Správca lesa má však bez ohľadu na tender povinnos stara sa o les.

„V zákone je dvojkoľajnos. Opatrenia má zabezpeči ŠOP, ale aj my ako správca musíme robi opatrenia na ochranu lesa, aby sme zabránili škodám. ažko by sme sa vyhli zodpovednosti, ak by sme ich nezabezpečili,“ povedal P. Líška. Správca tak za vlastné chráni les a potom čaká, či mu aspoň čas peňazí niekto vráti.
  
   ŠOP ani nezisuje, či sú peniaze vynaložené efektívne. „Uzavrel som zmluvu, práce sú vykonané, nezaujíma ma, kto to vykonal. Zaujíma ma, aby nás nedali na súd, že práce nie sú vykonané, a to sa nám podarilo zabezpeči,“ povedal Stanislav Mika z ŠOP.

Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že problém súvisí s lesným zákonom, ktorý má rieši ministerstvo pôdohospodárstva. Tam zas odkazujú na zákon o ochrane prírody a krajiny v gescii druhého ministerstva.

Financovanie ochrany lesov vysvetľujenový riaditeľ Štátnej ochrany lesa JÁN ZUSKIN.

* Je logické, aby štátna organizácia robila obstarávanie na vykonané práce?  

„Zabezpečenie opatrení sme dostali zo zákona. Z nie celkom pochopiteľného dôvodu máme zabezpečova opatrenia v lesoch, ktoré susedia s územiami s piatym stupňom ochrany, kde orgán ochrany prírody nepovolil ažbu. Prečo za to máme by zodpovední? A keď už sme, prečo nemáme na to peniaze priamo zo štátneho rozpočtu? Verejné obstarávanie musíme robi, pretože nám to prikazuje zákon.“

* Nebolo by lepšie plati priamo Lesom SR, Štátnym lesom TANAP-u a súkromným vlastníkom, ktorí opatrenia urobili?

„Musíme súaži, lebo to nevieme inak zákonne urobi. V minulosti sme uhrádzali opatrenia priamejším spôsobom. Opatrenia si zabezpečovali vlastníci a my sme im len refundovali náklady. Najideálnejšie by bolo, keby sme kontrolovali opatrenia počas roka a na konci by sme povedali, na takéto náklady máte nárok a vyplatili to. Anomália je už to, že vyhlasujeme súaž, keď ešte nevieme, aké budú reálne potreby.“

* Robi súaž na práce, ktoré sú vykonané, je absurdné.

„Prinajmenšom čudné. Urobi súaž totálne legitímne za týchto podmienok pomaly ani nevieme. Uvažoval som už aj o tom, že to dám priamym zadaním, ale Úrad pre verejné obstarávanie by nás hneď napadol pre porušenie zákona.“

* Je dnešný stav v súlade so zákonom?

„Mali sme tu kontrolu z Úradu pre verejné obstarávanie. Tiež skonštatovali, že to nie je v poriadku, ale nevedia nám za tejto situácie poradi.“

* Má zmysel takéto verejné obstarávanie?

„Nemá, ale musíme to robi. Logicky to nemá zmysel, ale de jure to nemám ako urobi. Nie my robíme problémy, ale my máme problém, ako to urobi, aby to malo zmysel a aby to bolo zákonné.

 (Zdroj: SME, 22.3.2011)