Ochrana dažďového pralesa s opačným efektom

Dažďové pralesy ukladajú obrovské množstvo uhlíka, a tým významne prispievajú k ochrane klímy. Ak sa lesy vyťažia alebo znehodnotia odstránením veľkého množstva dreva, môže sa uložený uhlík uvoľňovať do atmosféry v podobe CO₂ a urýchliť zmenu podnebia. Podľa Organizácie Spojených národov (OSN) sa v rokoch 2010 až 2015 každoročne vyklčovalo 6,6 milióna hektárov prírodných lesov, najmä s cieľom získať novú pôdu pre poľnohospodárstvo a chov dobytka. V skutočnosti približne 20% emisií skleníkových plynov v súčasnosti spôsobuje odlesňovanie. Program REDD + (Reducing Emissions from Deforestation and Forest Degradation), ktorý začala OSN v roku 2008, je navrhnutý tak, aby tomu zabránil.

Krajiny, ktoré sa podieľajú na programe REDD +, napríklad Brazília, Indonézia a Kongo, sa zaväzujú v budúcnosti zachovať zásoby uhlíka v lesoch. Chcú vyťažiť menej a tým aj menej znehodnotiť les. Projekty a programy sú v súčasnosti už financované a v ďalšej fáze dostanú krajiny kompenzáciu vo výške 5 dolárov za každú tonu uhlíka, ktorá zostala zachovaná v lese. To, aké je veľké množstvo zachyteného uhlíka,  musia krajiny dokázať prostredníctvom satelitných údajov a podrobného odberu vzoriek na vlastné náklady.

Kalkulácia platieb

V nedávnej štúdii, Prof. Michael Köhl z Centra pre výskum Zeme a trvalo udržateľný rozvoj (CEN) simuluje rôzne úrovne odlesňovania a náklady vynaložené na dokazovanie porovnáva s potenciálnymi kompenzáciami. Štúdia zverejnená v časopise Environmental Economics ukazuje, že náklady budú mať veľký vplyv na to, či program REDD + môže byť účinný. Köhl hovorí: "Náklady na dokazovanie v mnohých prípadoch prekročia platby, ktoré by krajiny mohli očakávať."

Základom pre výpočet platieb je to, koľko CO₂ krajiny uvoľnili v minulosti prostredníctvom odlesňovania. To je historická referenčná hodnota. Tá sa najprv extrapóluje do budúcnosti, akoby nedošlo k žiadnemu zásahu v otázke ochrany lesov. Ak krajina preukázateľne zníži svoje emisie CO₂ v porovnaní s touto hodnotou, dostane peniaze ako kompenzáciu.

Je to paradox

Krajiny, ktoré v minulosti odlesňovali viac, majú výhodu. Majú veľký priestor na zlepšovanie situácie a budú finančne odmenení. Naproti tomu štáty, ktoré chránia svoje lesy dlhodobo, nemajú príliš čo zlepšovať. Ak napriek tomu budú chcieť svoje snahy a zlepšenia dokázať, bude si to vyžadovať omnoho presnejšie údaje a s tým sú spojené aj vyššie náklady.

 „Systém v zásade postihuje štáty, ktoré už v minulosti svoj dažďový prales chránili,“ hovorí Michael Köhl. „Cena za ušetrenú tonu by sa musela zdvojnásobiť,  v niektorých krajinách dokonca zdesaťnásobiť, aby sa ochrana lesov vyplatila. Iba potom môže systém udržiavať a posilňovať významný vplyv lesa na ochranu klímy na celom svete. “

Zdroj: Univerzita Hamburg/CEN