Obnova kalamitného územia pokračuje

Tatranský les sa po ustupujúcej zime čoskoro opätovne zazelená v plnej kráse. K tmavozelenej farbe smrekov a borovíc sa čochvíľa primieša farba svetlozelená smrekovca opadavého a listnatých drevín. Príchodom jari sa začínajú aj sezónne práce v lese, spomedzi ktorých je najdôležitejšia obnova kalamitného územia ako dôležitý prvok revitalizácie. Práve jar je totiž z dôvodu dostatočného objemu vlahy najvhodnejším obdobím na zalesňovanie. Na vzniknutých holinách ešte nezískala prevahu burina a kroviny, prirodzené zmladenie je dobre viditeľné, a tak sa popri ňom sadenice ihličnatých i listnatých drevín vysádzajú oveľa jednoduchšie.
„V tomto roku na ploche približne 170 hektárov plánujeme vysadiť 365-tisíc sadeníc. K osemnástemu aprílu sme vysadili takmer 150-tisíc sadeníc na ploche dosahujúcej 75 hektárov," konštatuje Pavol Fabian, námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u. Je potrebné doplniť, že bezzásahového územia sa revitalizácia kalamitného územia umelou obnovou netýka. V drevinovom zložení bude aj v tomto roku, vzhľadom na vyššiu nadmorskú výšku, v ktorej sa obnovované územia nachádzajú, prevládať smrek, smrekovec, jedľa a borovica, z listnatých drevín buk, javor, jaseň, jelša a brest. Smrekovec opadavý sa stal pre svoje vlastnosti, najmä kolovitý koreňový systém a obľúbenosť veterných stanovíšť, významnou drevinou v obnovovanom, vetrom a lykožrútom poškodenom území Tatranského národného parku. V umelej obnove má najvyššie, až 32-percentné zastúpenie. Snahou Štátnych lesov TANAP-u totiž je v lesných porastoch v predstihu vypestovať stabilizačné prvky proti silnému vetru z relatívne najodolnejších drevín vyhovujúcich konkrétnym ekologickým podmienkam. Pritom prirodzené zmladenie je akceptované prakticky všade, kde sa nachádza. Podľa Pavla Fabiana sa lesníci snažia pestovať lesy, ktoré by sa svojou štruktúrou približovali k pôvodným prirodzeným lesom.
Zdroj: lesytanap.sk