O platbách za ekosystémové služby v Brazílii

J. Šálka vo svojom príspevku píše: „Na základe brazílskeho federálneho zákona môžu mestá a regióny vytvárať schémy platieb za „vodnú“ ekosystémovú službu. V podstate ide o financovanie opatrení na zlepšenie kvality vody a šetrenie nákladov na jej úpravu. Súkromní vlastníci obhospodarujú pôdu s väčšími výmerami (aj 500 ha) a zaoberajú sa poľnohospodárstvom, agrolesníctvom a lesníctvom. Platby dostávajú za ochranu lesov v zberných územiach alebo za ploty na pasenie zvierat. Nie sú vysoké, pár eur na hektár. Celé spravovanie programu je však dobre urobené. Pre vlastníkov je dobrovoľný a bolo cítiť vzájomnú dôveru zainteresovaných strán. Samozrejme, majú problémy s vyhodnocovaním efektívnosti a účinnosti, ale myslím, že program je úspešný.

Exkurzie v Curtibe boli v princípe o urbánnom lesníctve. Lesné parky, ktorými je Curitiba známa v celej Brazílii, sú veľmi dobre riadené a spojené s historickými udalosťami a životom prvých Európanov i domorodých obyvateľov na území mesta. Taliani, Nemci, Poliaci alebo Ukrajinci tak majú svoje parky a napr. kostoly na stretávanie. Lesné časti parkov sú „prírodným“ lesom bez zásahu, s udržiavaním chodníkov, čo v atlantickom „pralese“ inak ani nie je možné. Návšteva národného parku vo Foz da Iguacu s úžasnými vodopádmi bola zlatým klincom. Veľkoplošné chránené územie je bez zásahu, len s turizmom a vo vlastníctve štátu, podobne spravované, ako som videl v USA alebo v Malajzii. Jedno je isté, nedá sa aplikovať v takej miere v zaľudnenej strednej Európe.“