Nový tatranský les vysadia na mieru

Najbližšie dva roky bude les v okolí tatranských osád iný, ako ho poznáme z minulosti. Do výšky budú dorasta najmä jarabiny, brezy, javory a jasene.

„Sú to prípravné dreviny, vytvárajú podmienky pre budúcu generáciu prioritných drevín, držia vlahu, robia im tieň. Keď ich neskôr prioritné dreviny prerastú, zahynú,“ rozpráva lesník Peter Patera, vedúci obvodu Dolný Smokovec.

Niektoré smreky, ktoré víchrica pred dvoma rokmi nezničila, už človeku siahajú po pás. Nové, ktoré tu začali rás samé, majú asi 10 centimetrov. Dôležitejšie sú však dnes pre lesníkov jedle, borovice či smrekovce, ktoré vysádzajú. „O desa rokov budú jedle hore,“ hovorí Patera.

Smreky budú reza

Smrek, ktorého tu pred kalamitou rástlo viac ako 75 percent, sa obnovuje sám. Lesníci chcú v budúcnosti skôr niektoré smreky vyreza, pretože rastú nahusto. „Smreky, ktoré zostanú po prerezávke, budú stabilné, pretože budú ma priestor pre konáre už nízko nad zemou, budú životaschopné a odolajú aj lykožrútovi.“

Nad Cestou slobody v okolí tatranských obcí vysádzajú lesníci limbu. „Je to esteticky krásna drevina a práve limby sú pre ,prieduškárov, ktorí sa do Tatier chodia lieči, vhodné dreviny.“

Lesníci pripravujú tatranský les aj na ďalší veľký vietor. V smere vetra vysadili minulý rok „spevňovacie pásy“ z odolnejšieho smrekovca. Vietor bóra sa tu totiž opakuje.

„Bóra postihuje najmä oblas medzi Podbanským a Tatranskou Kotlinou v nadmorskej výške 700 až 1200 metrov. Nie je náhodné, že podtatranské obce vznikli mimo jej dosahu, bližšie k stredu Podtatranskej kotliny,“ hovorí Milan Koreň zo Štátnych lesov TANAP-u.

Vysádzajú postupne

Z kalamitného územia, ktoré má takmer 13-tisíc hektárov, spravujú devätisíc Štátne lesy TANAP-u. Po dvoch rokoch kalamity vysadili stromy na 385 hektároch, na 520 hektároch sa les obnovuje sám a na ďalších 1096 hektároch stačilo urobi rekonštrukciu, teda lesníci vytiahli polámané stromy, a tie, čo kalamitu prežili, rastú ďalej.

Štátne lesy TANAP-u zatiaľ vysádzali nový les na necelých piatich percentách kalamitiska, šéf Štátnych lesov TANAP-u Peter Líška však tvrdí, že to nie je málo.

„Prírode blízky les má nielen drevinové zloženie charakteristické pre dané územie, ale je diferencovaný aj z hľadiska veku,“ hovorí P. Liška. „Na takmer tretine plochy kalamity zostala haluzina a koreňové koláče, zatiaľ chránia sadeničky pred vetrom a slnkom a pôdu pred vysychaním. Keď haluzina zhnije, budeme sadi na tejto ploche, čím dosiahneme rôznovekos porastov.“ Obnovu tatranského lesa si lesníci naplánovali na 20 až 30 rokov.

Jedle do Tichej sami neprídu

P. Líška sí síce pochvaľuje, že tatranský les sa obnovuje sám veľmi dobre, myšlienku necha na samovývoj Tichú a Kôprovú dolinu však nepodporuje. „Ak Tichej doline nepomôže človek, budeme v nej ma jarabiny a potom smreky. Pritom pôvodne tam rástli jedle a jedľové smrečiny, kým ich človek nevyal. Jedľa sa do Tichej dnes nemá ako dosta, ak ju tam nevnesie človek.“

Posledný návrh zonácie nezohľadňuje požiadavku ochranárov, aby Tichá dolina zostala v bezzásahovej zóne, pracovná skupina navrhuje aby, čas doliny obnovila príroda a čas človek.

Podobne ako štátni lesníci, zalesňujú svoje pozemky aj súkromní. Sleduje ich obvodný lesný úrad, jeho prednosta Šimon Škoviera hovorí, že zatiaľ nezistili žiadne porušenie. Všetko je v súlade s plánmi, ktoré predpisujú zloženie drevín aj harmonogram zalesňovania.

(zdroj: SME)