Neverte im!
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Čo si o slovenskej ochrane prírody myslia neštátni vlastníci lesov?
Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov obce Východná má dnes 90% (takmer 3 600 hektárov) svojich lesných pozemkov v TANAP-e, ktoré vlastní vyše 850 podielnikov. Nepadli nám z neba. Naši starí otcovia, bez ohľadu na vlastné strádanie ich za nemalé peniaze kúpili koncom 19. a začiatkom 20. storočia od drevárskych spoločností, resp. od susedných urbarialistov, vtedy v prevažnej miere ešte ako pasienky. Zriadením TANAPu v roku 1948 a následným zrušením spolkov neštátnych vlastníkov pozemkov v roku 1958 na pädesiat rokov o ne prišli. Márne protestovali.
Dodnes sme nemali možnos žiadnym spôsobom ovplyvni ochranársku legislatívu. TANAP vznikol napriek nesúhlasu našich otcov. Neoboznámili nás s podmienkami ochrany prírody pred vyhlásením štátnych prírodných rezervácií v roku 1991 ani s podmienkami pred ich preradením za národné prírodné rezervácie v roku 1994. Štátna moc všetky tieto akty urobila bez nás. Chápeme potrebu stara sa o prírodu a ochraňova ju. Dokonca súhlasíme aj so zachovaním tzv. bezzásahových území. Otázky však kladieme v súvislosti s ich výmerou a lokalizáciou. Nestotožňujeme sa s rozširovaním ich výmery do premenených oblastí, akou je napr. spodná čas Tichej doliny, dodnes poznamenaná zreteľnými stopami o jej využívaní v nedávnej minulosti vo forme enkláv po bývalých pasienkoch a košariskách alebo ažšie zahojiteľných fenoménov, akými sú napr. sekundárne lavínové žľaby, pretrvávajúce pôdno-deštrukčné procesy alebo rozsiahle výmery sukcesných štádií prípravného lesa na miestach niekdajších holorubov a kalamitísk.
Po roku 1989 sme sa nazdávali, že nová spoločnos, podľa vzoru vyspelých európskych demokracií napraví staré krivdy. Sprvu sa ukazovalo, že to pôjde. Veď v roku 1992 nám štát vrátil majetkové a užívacie práva a odškodňoval kde koho. Čoskoro, novým zákonom č. 287/1994 o ochrane prírody a krajiny však opä potvrdil, že vlastníci pozemkov v TANAP-e budú naďalej tancova, ako im bude píska. Zatiaľ čo vlastníci v nechránených územiach mohli s pozemkami naklada podľa vlastného uváženia, pozemky v národných parkoch s prírodoochranne vysoko hodnotnými biotopmi naďalej považoval za „majetok národa“ a v rozpore s európskym právom, bez nášho vedomia na ne uvalil ešte prísnejší režim ochrany prírody. Prihliadajúc na verejný záujem sme sa donedávna naivne domnievali, že vynútené obmedzenie nášho vlastníckeho práva štát uskutoční v súlade s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky z roku 1992, tzn., že obmedzenie uplatní len v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu. Život ukázal, že rezort životného prostredia nemusí dodržiava ani ustanovenia najvyššieho ústavného zákona. Naše vlastnícke práva obmedzil vysoko nad rozumnú mieru a bez primeranej náhrady.
Po roku 1989 sa nedalo pochybova o potrebe nového zákona o ochrane prírody a krajiny. Chápali sme, že starý zákon z roku 1955 už nemôže odráža reálne potreby ochranárskej praxe. Dá sa však polemizova o tom, kto objektívne mohol ochranu prírody na lesných pozemkoch zastrešova. Akosi pokútne zvíazila tendencia tzv. jednotného riadenia slovenskej ochrany prírody zdedená zo socializmu. Jej nositelia do nového zákona č. 287/1994 vniesli ustanovenie, podľa ktorého všetky národné parky Slovenska, vrátane TANAPu, ktorý dovtedy riadil rezort pôdohospodárstva, bude riadi MŽP SR.
Kým ochrana prírody TANAP v riadení pôdohospodárskeho rezortu do roku 1996 bola na solídnej úrovni a priekopníckym spôsobom niekoľko desaročí prerážala cestu celej slovenskej ochrane prírody, od roku 1996 v riadení rezortu životného prostredia, napriek prísnym ustanoveniam zákona živorí. Zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny iba potvrdil dovtedajšie právomoci štátnej ochrany prírody, zrejme, aby mohla v našich lesoch experimentova podľa vlastnej vôle. Netolerantný prístup vedenia Správy TANAPu v otázkach zonácie v rokoch 1996-2006, zavádzanie fundamentalistických koncepcíí postavených na pochybných vzoroch, klamstvá šírené v súvislosti s územiami európskeho významu v Tichej doline a byrokratické, odborne nevyargumentované rozhodnutia orgánov štátnej správy ochrany prírody po roku 2004 vedú k tomu, že TANAP hynie na ochranu prírody.
Bezprecedentne nezákonné a neobjektívne rozhodnutie KÚŽP v Žiline z roku 2006, ktorým zamietlo našu žiados o povolenie výnimky spracova aspoň 25% kalamitného dreva na našich pozemkoch v Tichej doline po veternej kalamite v roku 2004 jednoznačne prispelo ku katastrofálnemu premnoženiu podkôrneho hmyzu v okolitých lesoch, hoci zodpovedných úradníkov sme na možnos takéhoto vývoja upozorňovali. Odpoveďou boli názory niektorých pseudoodbotníkov na ochranu lesa, podľa ktorých vraj premnoženie podkôrneho hmyzu v Tichej doline nehrozí! Hlavný argument nepovolenia výnimky však spočíval v tvrdení, že ide vraj o územia európskeho významu, hoci za chránené územia tohto rangu nikdy neboli vyhlásené. Prieahy okolo našej žiadosti trvali dovtedy, kým pováľané drevo nezačalo zahníva, čím nás štátna ochrana prinútila k súhlasu o vyplatenie majetkovej ujmy.
Zdåhavým rozhodovaním o našich ďalších žiadostiach, sprevádzanom obštrukciami mimovládnych organizácií, krajský úrad naďalej umožňuje nekontrolovaný rozvoj hmyzu. Doteraz nerozhodol ani o našej žiadosti zo začiatku mája t. r., hoci lykožrút smrekový sa medzitým už dvakrát vyrojil. V situácii, v ktorej sa naše pozemkové spoločenstvo ocitlo, by si jeho úradníci mohli možno všimnú aj iné ustanovenia zákona č. 543/2002. V jednom sa napríklad hovorí, že orgán štátnej ochrany prírody má právo obmedzi alebo zakáza činnos, ktorej následkom je poškodenie alebo ničenie prírody a krajiny. Takou sú v našich očiach napríklad nezmyselné počiny neveľkej skupiny samozvaných ochranárov – ekologistov, sprevádzané neustálymi útokmi na lesníkov a ich úsilie ochráni les pred hmyzom. Spomeňme si na niektoré.
Bezprostredne po veternej kalamite v novembri 2004, bez poznania historických faktov, znalosti o fungovaní studených padavých vetrov, ich nesmiernej sily a dôsledkov v tatranskej oblasti začali hlása, že príčinou pohromy sú lesníci, ktorí tu pred 80. rokmi vysadili smrekové monokultúry. Hodilo sa im to do zaužívanej rétoriky, podľa ktorej lesníci nie sú schopní vypestova správny les a preto ich treba hanlivo označova za „ažiarov“. Viacerí pritom nepoznali a dodnes nepoznajú obsah slova „lesník“. Nemajú poňatie o koncepciách pestovania lesov postavených na ekologických princípoch, ktoré je obsiahlejšou lesníckou činnosou ako samotná ažba a dávnejšie, najmä v TANAP-e smeruje k pestovaniu prírode blízkych lesov.
Je síce pravdou, že v Tichej doline padli prevažne 50-60 ročné smrekové monokultúry, avšak keď ich lesníci chceli spracova, aby stlmili predpokladanú podkôrnikovú kalamitu, predišli nekontrolovateľným požiarom a potenciálnym škodám pri povodniach, začali ochranári tvrdi, že Tichá a Kôprová dolina s rozlohou 8 443 hektárov tvorí jedno z najväčších území divokej prírody v Európe, prírodný klenot s hlbokými pralesmi, v ktorých žije 40 medveďov. Ak by autori tohto výroku mali aspoň základné vedomosti o stave prírody v Tichej doline, povedzme pred 50-60 rokmi, vedeli by, že vtedy tu ešte stále prevažovali rozsiahle riedkolesy, rúbaniská, kalamitné holiny a pasienky, a že z pôvodných pralesov sa zachovali len nepatrné zvyšky. Keby poznali územné nároky medveďov vedeli by, že výmera 8 443 hektárov je pre 40 medveďov skutočne primalá. Vo svojich prehláseniach nezabudli verejnosti pripomenú síce príažlivú, ale na veľkej výmere v Tatrách ažko uskutočniteľnú ideu divočiny, tzn. bezzásahovosti, ktorá vraj v Tichej a Kôprovej doline umožní sledova prírodné procesy.
Bolo im jedno, aké prírodné procesy tu prebiehajú, prirodzené alebo neprirodzené, tzn. procesy vyvolané dávnymi hospodárskymi aktivitami človeka, povedzme vo forme častejšieho padania lavín a zrýchlenej pôdnej erózie na miestach vypálenej kosodreviny a zníženej hornej hranice lesa niekdajšími pastiermi alebo rozkolísanosti prietokov Tichého potoka a jeho účinkov pri veľkých vodách v dôsledku človekom zapríčinenej nižšej retenčnej účinnosti povodia. Vlastne dodnes nechápu, že aj rozpad lesov, ktorý sa dnes odohráva rovno pred našimi očami je neprirodzený prírodný proces.
Laickú verejnos spočiatku balamutili presviedčaním že premnoženie hmyzu v Tichej a Kôprovej doline nehrozí a prírodu máme ponecha prírode. Keď už bolo jasné, že sa hmyz premnožil, poučovali nás, že aj napriek tomu musíme da šancu divokej prírode, aby využila podkôrny hmyz ako činiteľa obnovy lesa. Vtedajší riaditeľ Správy TANAPu naďalej brnkal ľudom na city tvrdením, že z celkovej výmery lesov postihnutých kalamitou požaduje ponecha na prirodzený vývoj len 8%. Zabudol poveda, že ďalšie tisíce kubíkov pre hmyz atraktívnych kmeňov si vynútil ponecha v oblastiach s nižším stupňom ochrany. V roku 2006 už ani ochranári nemohli poprie, že lykožrútov je priveľa, ale to vraj nesúviselo s tým, či lesníci kalamitné drevo odviezli,
alebo nechali na zemi. Nevysvetlili s čím to vlastne súviselo. Podľa nich najviac spadnutého dreva ostalo v Tichej a Kôprovej doline, pričom tam vraj bolo najmenej lykožrútov. Pravdu mali iba v tom, že pred veternou kalamitou v roku 2004 bolo toto územie naozaj čisté - bez stromov napadnutých hmyzom.
Pamätným pre TANAP ostane rok 2007, kedy podkôrny hmyz už masívne napadal porastové steny i celé porasty, vytváral nové ohniská a rozširoval sa do okolitých zelených lesov. V tejto situácii vyvolali tzv. ochranári medzi seberovnými, väčšinou mladými a neskúsenými ľuďmi hystériu, pretože vraj územie Tichej a Kôprovej doliny čelí hrozbe, keďže lesníci sa v nich usilujú spracova lykožrútmi napadnuté vývraty a zlomy z veternej kalamity v novembri 2004. Ako zvyčajne k tomu pripájali: Robia to iba pre hospodársky zisk! A ďalej:
Štátna ochrana prírody podlieha tlakom lesníckej loby a nedokáže zabezpeči trvalú ochranu Tichej a Kôprovej doliny. Argumentácia lesníkov bojom
s lykožrútom a požiarmi je účelové klamstvo!
Lesoochranárski aktivisti majú právo zabráni spracovaniu kalamitného dreva akýmikoľvek prostriedkami. V Tichej a Kôprovej doline je potrebné zriadi územie chránené občanmi s absolútne bezzásahovým režimom atď.
V apríli 2007 sa z podnetu Lesoochrasnárskeho zoskupenia VLK rozhodli samozvaní ochranári poda sažnos Komisii európskych spoločenstiev v Bruseli na Slovenskú republiku za to, že štátne orgány Slovenskej republiky nebránia poškodeniu biotopov európskeho významu v Tatrách. Vznikli zložité rokovania. Keď jeden z trojice členov komisie EÚ pri posudzovaní primeranosti zásahov do biotopov európskeho významu odporučil vyaži kalamitné drevo, Greenpeace ho obvinilo, že robí propagandu.
Po dvoch rokoch šetrenia, v apríli 2009 EK oficiálne oznámila, že Slovenská republika neporušila platnú európsku legislatívu! Ochranári, napriek tomu svoj boj vyhrali. Drevo v Tichej a Kôprovej doline ostalo nespracované. Je im jedno, akú cenu musíme za to zaplati!
Vzostupný trend rozširovania podkôrneho hmyzu pokračoval aj v rokoch 2008 a 2009. Hmyz rozmnožený v Tichej doline na pováľaných kmeňoch stromov veľmi rýchlo zaujal už prakticky všetky staršie porasty a ohrozuje ďalšie v susednej Kamenistej doline. Od roku 2005 do 31.7.2009 muselo len PSBU obce Východná vyaži v TANAPe vyše 42 000 m3 dreva napadnutého podkôrnym hmyzom. Približne 43 000 m3 im ŠOP nepovolila spracova.
O ďalších desiatkach tisícov kubíkov suchých stromov ešte nerozhodla. Je úplne jasné, že súčasná podkôrniková kalamita ďaleko presiahne dôsledky veternej spúšte v roku 2004.
Ku stovkám hektárom holín z veterných kalamít do 31.7.2009 v TANAP-e pribudli pozemkovému spoločenstvu ďalšie stovky hektárov holín z podkôrnikovej kalamity, ktoré je zo zákona povinné zalesni. V okolí obnovených plôch vznikajú nové kalamity, takže práca vložená do obnovy lesa sa znehodnocuje. Obnovené porasty, pri tzv. Kolieskovej, intenzívne navštevovanej ceste turistami, postihol na jar v roku 2007 požiar, ktorý v dôsledku nahromadenia suchých zvyškov dreva sa rýchlo rozšíril na výmeru niekoľkých hektárov.
ažko uveri, že na verejnos naďalej prenikajú z dielne ochranárov nové a nové mýty. Nedávno sme napríklad čítali ich vyhlásenie:
V Tichej a Kôprovej doline je podkôrnikov opä menej! V roku 2008 v celom TANAP-e nastal prvýkrát pokles. V tomto roku je ešte výraznejší, v porovnaní s maximom v roku 2007 až o 80%. Podkôrnikovú kalamitu tak možno považova za skončenú!
Neverte im!
Podkôrniková kalamita tu skončí až potom, keď lykožrúty už nebudú ma čo žra, alebo ak sa medzitým nestane nejaký zázrak. Oveľa pravdepodobnejšie však je, že donedávna sýto zelený kompaktný veniec lesov okolo Tatier ďalšie generácie už dlho neuvidia, ani nepocitia jeho blahodárne účinky ako donedávna my. Ochranné opatrenia, ktoré sa dnes v TANAP-e používajú, resp. môžu sa použi, nemôžu zabráni jeho totálnemu rozvratu. Ukazuje sa, že hmyz neobíde ani najcennejšie lesné porasty - jarabinové, javorové a limbové smrečiny, čím nielen TANAP, ale celé Slovensko príde na niekoľko storočí o posledné ukážky autochtónnych pralesovitých formácií, ktoré boli jedným z dôvodov jeho osobitnej ochrany.
Kladieme si preto otázky. Dokedy ešte budú lesníci, vlastníci lesov, slušní ochranári a vôbec celá slovenská verejnos tolerova ľudí, ktorí nemajú žiadnu zodpovednos, avšak ich aktivity zreteľne smerujú k zhoršeniu stavu prírody a krajiny? Nedávno začali dokonca tvrdi, že súčasný rozpad lesov je bežný prírodný proces, že človek si zvykne aj na odumreté lesné porasty, že ich bude dokonca vyhľadáva, aby na vlastne oči videl samoobnovnú silu prírody. Možno si človek zvykne, pretože si bude musie zvyknú aj na neodvratnú eróziu pôdy na strmých tatranských svahoch, na zmenu vodohospodárskych pomerov, na padanie suchých stromov cez cesty a turistické chodníky, možno aj na ľudské obete. ¼udia si totiž nemusia všimnú, že prejs kalamitiskami nad hornú hranicu lesa je riskantné, teda, že na nich môže spadnú vyschnutý strom, ako sa to nedávno stalo v ČR na Šumave.
Nehodláme s nimi diskutova o tom, do akej miery je podkôrny hmyz prirodzenou súčasou lesných ekosystémov, o význame màtveho dreva pre zachovanie biodiverzity, ktorého dnes už máme nadmieru, čo biotickú rozmanitos krajiny určite zjednoduší, ani o tom za koľko storočí vyrastie na zničených plochách nový les, o ktorom dnes vlastne ani presne nevieme, aký bude. Nebudeme sa spolu s nimi nadchýňa nad zistením, že na kalamitiskách z roku 2004 sa objavilo prirodzené zmladenie lesných drevín, ani že sa na nich zvýšila početnos a druhová rozmanitos vtákov, pretože je to proste tak, a to rovnako na kalamitiskách s nespracovanými i spracovanými kmeňmi.
Rozhodujúca pre nás je strata stoviek hektárov ďalších zelených lesov, ktorú paradoxne vyvolala ochrana prírody rozhodnutím ponecha „na záchranu divočiny a sledovanie prírodných procesov“ niekoľko desiatok hektárov vetrom rozvrátených monokultúr. Tieto lesy, na strmých stráňach vo vyšších nadmorských výškach Tatier sa už budú obnovova ažšie.
Náhrada majetkovej ujmy je chabou náplasou za straty a škody, ktoré PSBU Východná musí po veľkej veternej kalamite v novembri 2004 znáša preto, že štátna ochrana prírody po roku 2005 opustila osvedčené spôsoby starostlivosti o lesy a podľahla trendom, ktoré v stredoeurópskych podmienkach nemajú opodstatnenie. Na mieste je preto aj otázka: Dokedy máme my - neštátni vlastníci lesov tolerova bezohľadný spôsob rozhodovania štátnych úradníkov o našom majetku? Na základe čoho neobmedzene rozhodujú o tom, či ponecha alebo neponecha podkôrny hmyz robi si v našich lesoch čo chce? Nevidia alebo nechcú vidie, že fundamentalistické koncepcie ochrany prírody a bezhlavé rozširovanie výmery bezzásahových území sú pre prírodu škodlivé? Nechápu, že nás vedú do zúfalej situácie? Naďalej tu musíme ži, pričom si uvedomujeme, že dôsledky dnešného rozhodovania, spojené s poklesom životnej úrovne budú znáša ešte naši pravnuci! A nielen oni.
Nedostatok funkčne spôsobilých lesov pocítia všetci obyvatelia tatranského regiónu, čím tieto otázky prerastajú do celospoločenského problému, s ktorým by sme už mali niečo robi, prinajmenšom čo najskôr prija opatrenia, ktoré zabránia ďalším škodám a stlmia potenciálne negatívne dôsledky rozpadu lesov.
Milan Koreň a Pavel Vechter
Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov obce Východná
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
