Názor: Hlucháň ako rukojemník v zonácii Národného parku Muránska planina

Samozrejme holé kopce/dôležité je poukázať na dôvod ich vzniku/ na biotopoch hlucháňa sú pre neho nevhodné, na druhej strane ešte zostávajúce zelené /smrečiny/ biotopy nechať napospas bezzásahu a následne podkôrnikom je posledný klinec do rakvy hlucháňa. Pri dnešnom premnožení podkôrneho hmyzu, bez možnosti aktívnej ochrany smrečín, ich ozdravovania, možnosti spracovania vetrovej smrekovej náhodnej alebo náhodnej podkôrnikovej ťažby, spôsobíme len ďalší zánik biotopov hlucháňa. Keď bude ubúdať smrek, budú zanikať aj biotopy hlucháňa.

Je potrebné zdôrazniť, že hlavná potravinová zimná zložka hlucháňa je práve smrekové ihličie. Bezzásahové územia-smrečiny alebo jedľovobukové smrečiny s prevahou smreka sú prevažne vytvorené ľudskou činnosťou s malou autoregulačnou schopnosťou, ktoré sú bez aktívnej ochrany alebo možnosti prebudovy odsúdené na rozpad a tým aj zánik biotopov. Zavádzajúce tvrdenia, že príroda si pomôže sama, neobstoja, lebo po rozpade týchto biotopov/smrečín/ trvá dlhé obdobie ich obnovy a hlucháň už jednoducho nemá čas. Lykožrúty smrečiny nerozvoľňujú, ale ich úplne likvidujú.

Uvediem dva príklady s tým, čo je tam momentálne vhodné - nevhodné pre hlucháňa.

1. príklad.

BEZZÁSAHOVÁ FABOVA HOĽA:

- rozpad starých smrekových porastov/základ biotopu hlucháňa sú práve tieto porasty/,

- prudké vzplanutie prípravných drevín spolu so spleťou padajúcich suchých smrekov prakticky znemožnili letové možnosti hlucháňa,

- vytvoril sa raj pre predátorov v nepriechodnom prostredí.

- nástup smlzu, malinčia na odkrytých plochách, vysoká výška vegetácie absolútne nevyhovuje hlucháňovi,

- husté prirodzené zmladenie, bez možnosti ho prerieďovať znovu znemožní letové možnosti hlucháňa.

Z uvedeného vyplýva, že bezzásah zničil top biotop hlucháňa na Fabovej holi. Potvrdzuje to aj relácia Televíkend na Fabovej holi z 18.7.2020, kde strážca NP MP potvrdil len sporadický výskyt hlucháňa hôrneho. Zdôrazňujem, že Fabova hoľa bola pred vyhlásením bezzásahu jedným z najlepších tokanísk v strednej Európe. Pozorujem tok hlucháňa na Muránskej planine viac ako 40 rokov.

2. príklad

JADROVÁ ČASŤ MURÁNSKEJ PLANINY S LESOHOSPODÁRSKYMI OPATRENIAMI.

UDRŽIAVANÉ LESOHOSPODÁRSKOU ČINNOSŤOU VŽDY ZELENÉ LESY.

- široké spektrum smrekových lesov v rôznom veku,

- skupinová obnova smrekových porastov, dobré letové možnosti, prehľadné zelené lesy, vhodné zakmenenie 0,7,

- vytvorené porastové medzery, linky, prieseky,

- husté prirodzené zmladenie prerieďované pestovnými opatreniami,

- možnosť regulácie predátorov,

- smlz/ako extrémne nevhodný/ regulovaním dopadu svetla je pod kontrolou,

- populácia stabilná, neklesajúca.

Je potrebné to vidieť, nie len o tom rozprávať frázy. Lesohospodárskymi opatreniami sa vytvoril top biotop hlucháňa hôrneho. Slovensko s hojným výskytom medveďov, vlkov a rysov je príkladom pre mnohé krajiny EÚ, aj Európskej komisie. O to viac je absurdná nejaká žaloba EK. Uvádzať v komentároch, že vyjadrenia politikov, ktorí navštívili Muránsku planinu sú nešťastné je účelové, zavádzajúce a hlavne neodborné. Práve politici, ktorí navštívili planinu, po jej zhliadnutí poukázali na nutnosť odborne prehodnotiť navrhnutý zámer zonácie Národného parku Muránska planina. Z toho dôvodu by bolo vhodné, aby aj naši zástupcovia v EK si prišli preveriť, ako to vlastne s tým hlucháňom v skutočnosti je. Aby nedošlo k zlej interpretácii problematiky hlucháňa na pôde Európskej komisie. V rámci Operačného programu Životné prostredie bolo naplánované na zlepšenie stavu ochrany druhov tetrov hlucháň a tetrov hoľniak 576 383,21 eur. Bolo by vhodné, aby EK a naši zástupcovia upriamili pozornosť týmto smerom, kde sa uvedené peniaze vynaložili a s akým výsledkom. Na Muránskej planine sme vytvorili lesohospodárskymi opatreniami top biotopy bez eurofondov.

Záverom je dôležité zdôrazniť, že v susednom Česku - Česká inšpekcia životného prostredia už udeľuje pokuty za oneskorené podkôrnikové opatrenia, v Nemecku štát vynakladá obrovské financie na zabránenie šírenia škodlivých činiteľov, len na Slovensku chceme všetko nechať na samovývoj. Ideme opačným smerom. Je to nekompetentné, neodborné a je najvyšší čas zobrať si príklady z praxe, ktoré sú overené. Aj v boreálnych lesoch bol zaznamenaný najvyšší výskyt hlucháňa až pri lesohospodárskej činnosti človeka.

Bezzásah spolu so škodlivými činiteľmi ničí biotopy hlucháňa hôrneho. Treba podčiarknuť, že klesajúca populácia hlucháňa je už veľmi fragmentovaná, či na Slovensku alebo v iných štátoch, čiže začína ho zabíjať genetika a to je už obrovský problém. Na stole je otázka, či je vôbec v našich silách zastaviť pokles hlucháňa hôrneho. Hlucháňovi nepomôže ani tisíc žalôb. ak mu môže niečo pomôcť, je to spolupráca ochranárov s lesníkmi, s rešpektovaním praxou a skúsenosťami overených skutočností.

Ing. Bábeľa Cyril st.

(Autor je vedúci Lesnej správy Veľká lúka, Odštepný závod Revúca, š. p. LESY SR)