Namiesto zelenej šedá

Lesníci na oravských lesných správach prezrú v apríli takmer každý strom – a nie je to preto, že apríl je mesiacom lesov. Muži v zelenom hľadajú každú stopu po najväčšej pliage lesa – po lykožrútovi smrekovom, lykožrútovi lesklom a ďalšom podkôrnom hmyze. Ešte pred prvým rojením sa lesníci snažia zlikvidova každý zdroj novej nákazy.

   „Ak nám na jar ujde jeden napadnutý strom, na jeseň sú ich okolo neho desiatky a o rok hektárová holina,“ hovorí riaditeľ námestovkého závodu štátnych lesov Jozef Šálka.

  Štvr milióna kubíkov dreva, ktoré pred šiestimi rokmi vyvrátila z koreňa víchrica v štátnych lesoch na severe Oravy, nebolo v ľudských silách spracova za pol roka, do prvého rojenia podkôrneho hmyzu. Nespracované kalamitné drevo síce lesníci chemicky ošetrili, no invázii lykožrúta smrekového a ďalších škodcov nezabránili.

Ich počty rástli geometrickým radom pri každom ďalšom rojení. Tie bývajú dve až tri do roka. Už rok a pol po kalamite prišlo rekordne skoré prvé rojenie 11. – 12. apríla. Opakovalo sa aj v roku 2007. Množstvo lykožrútov v zničených porastoch kulminovalo v roku 2008.

   Rovnakú skúsenos má aj Jozef Herud, ktorý sa v námestovskom lesnom závode venuje ochrane lesa.

   „Od kalamity v roku 2004 bol rekordný odchyt podkôrnikov v roku 2008, 33,3 miliónov kusov. Z toho lykožrúta smrekového bolo 23,6 mil. a lykožrúta lesklého 9,7 mil. kusov. Minulý rok sme odchytili o 16 percent menej lykožrúta smrekového, ale o 21 percent viac lykožrúta lesklého. Predpokladáme, že v roku 2010 dôjde k poklesu u lykožrúta smrekového, ale iba za predpokladu, že budú včas urobené opatrenia na zabránenie šírenia podkôrnikov z území s piatym stupňom ochrany, teda z Babej hory a Pilska,“ hovorí J. Herud.

   Pracovníci Štátnej ochrany prírody minulý rok v B zóne pod hranicou 5. stupňa ochrany odkôrnili 1454 kubíkov chrobačiarov – napadnutých stromov - a odstránil 719 kubíkov haluziny.

Najúčinnejším opatrením na ozdravenia lesa je včasná likvidácia napadnutých stromov. To sa dá urobi s takmer stopercentnou účinnosou pri plánovaných ažbách a dobrom zdravotnom stave smrečín. Po vetrových kalamitách vždy dochádza k zvýšeniu počtu podkôrnikov, preto sa musí s predstihom zvýši počet lapákov, feromónových lapačov, ale na rad prichádza aj použitie insekticídov a biopreparátov. Podľa Jozefa Heruda je najúčinnejšia kombinácia všetkých opatrení, ktoré dovoľuje legislatíva a finančné prostriedky. Ich účinnos je však závislá od počasia počas rojenia.

 „Minulý rok sa nám pri jarnom rojení osvedčili insekticídmi otrávené lapáky navnadené feromónmi. Tohtoročné jarné rojenie očakávame v druhej polovici apríla, teda o jeden až dva týždne skôr ako vlani. Vyplýva to z nameraných teplôt, ktoré sledujeme od 1. januára na všetkých lesných správach,“ pokračuje J. Herud. „Do polovice apríla budeme ma položené všetky lapáky a inštalované lapače, do ktorých pri prvých výletoch podkôrnikov zavesíme feromónové odparníky. Veľmi dôležitý je termín každého obranného opatrenia, pretože z každej samičky, ktorú sa nám nepodarí zlikvidova počas jarného rojenia, bude za 6 až 10 týždňov 60 nových dospelých podkôrnikov. Pre lepšiu ilustráciu: z jedného nespracovaného kmeňa môže tak do prostredia vyletie až 180-tisíc jedincov, ktoré založia novú generáciu.
   Preto je najdôležitejšie spracova všetky chrobačiare a urobi všetky obranné opatrenia pred prvým rojením. U nás sme na tohoročné rojenie pripravení, čakáme už len na dodanie biologického prípravku BoVeril. Práve sme dostali povolenie na jeho aplikáciu nielen do lapačov, ale aj na postrek otrávených lapákov. Ochranári zas konečne vypísali výzvu na dodávateľa prác v ochrannom pásme A zóny CHKO Horná Orava. Veríme, že aj v ochranných pásmach sa urobia ochranné opatrenia včas.“

Za posledných pä rokov sa do ničenia pokôrneho hmyzu v štátnych lesoch na Orave investovalo viac ako 2,2 milióna eur.

   Jozef Herud radí vráti sa k praxi z čias našich dedov: „Ideálne by bolo, keby sa všetka smreková hmota od apríla odstraňovala tak, ako kedysi. Na to však nie sú peniaze, preto treba robi finančne menej nákladné opatrenia.“ Investície OZ Námestovo do likvidácie podkôrnikov za posledných pä rokov: 2009 – 441 720 €, 2008 – 581 440 €, 2007 – 442 209 €, 2006 – 570 835 €, 2005 – 155 281 €.

   „V minulom roku sme získali prostriedky na odkôrňovanie z ministerstva životného prostredia, “ hovorí riaditeľ Jozef Šálka. Tento týždeň začínajú lesníci s odkôrňovaním opä, hoci verejná súaž na práce sa ešte neskončila. No lykožrút na úradníkov nepočká.

   Námestovskí lesníci v spolupráci s Národným lesníckym centrom (NLC) už dva roky experimentujú aj s hubou Beauveria.
   „Hľadáme ideálny kmeň na ničenie lykožrúta i iného podkôrneho hmyzu,“ hovorí Andrej Kunca z NLC. „Na Orave sú zatiaľ výsledky uspokojivé. Beauveria aplikovaná na lapákoch a lapačoch má 70 – 80 percent sily insekticídov, pritom je pre životné prostredie neškodná.

   Problém je nájs spôsob čo najširšieho nakazenia podkôrneho hmyzu. Les totiž nie je laboratórium, ale veľmi zložitý ekosystém.“ Menia štruktúru lesa Námestovský závod podniku Lesy SR v súčasnosti obhospodaruje okolo 25-tisíc ha lesa, čo je asi tretina lesných porastov na Orave. Ostatné lesy sú v starostlivosti urbárov, spoločenstiev súkromných vlastníkov a cirkví.

   Lesnatos Oravy sa pohybuje okolo 45 percent. Hlavnými drevinami lesných porastov je smrek (67 %), jedľa (13 %), buk (11 %), ostatné dreviny (smrekovec, borovica, javor, jaseň, jelša a iné) tvoria 9 percent zastúpenia.
   V záujme lepšej odolnosti lesa pred veternými a kôrovcovými kalamitami súčasní lesní hospodári menia zloženie porastov, pridávajú viac listnatých drevín a jedle.

(Noviny Slovakia, 12.4.2010)