Namiesto nepôvodných už sadia pôvodné

„Ostrov Sihoť je dôležitý vodný zdroj a lužný les a tomu prispôsobujeme všetky aktivity na ostrove," uviedla ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Štátny podnik Lesy SR, ktoré sú v kompetencii jej rezortu, sadia v týchto dňoch na ostrove približne šesťsto topoľov čiernych. „Plníme jeden zo sľubov, že namiesto topoľa šľachteného vysádzame autochtónne, teda pôvodné druhy."

Lesy SR a Bratislavská vodárenská spoločnosť za posledné mesiace hľadali systémové riešenie, aby ešte viac posilnili spôsob starostlivosti o les. Obnovná ťažba by v budúcnosti mala prebiehať na malých plochách maximálne 2,7 % z plochy ostrova ročne a plocha obnovnej ťažby by nemala presiahnuť 1 ha. Na prvom mieste má byť ochrana vodného zdroja a kvalita vody.
„Ako spoločnosť, ktorá pracuje s prírodnými zdrojmi, veľmi citlivo vnímame aktivity v blízkosti vodných zdrojov," uviedol Zsolt Lukáč. „Sme presvedčení, že základná funkcia lesa na Sihoti musí aj v budúcnosti byť vodoochranná a nie produkčná." Podľa BVS kryciu povrchovú vrstvu celého ostrova pred neželaným účinkom veľkej vody a vetra najlepšie chráni práve lesný porast. Počas 130 rokov prevádzkovania vodárenského zdroja na ostrove Sihoť bol na ňom preto permanentne udržiavaný kompaktný porast.
Ministerka Gabriela Matečná ešte v apríli tohto roku požiadala štátny podnik Lesy SR o zastavenie výrubu stromov s cieľom nájsť systémové riešenie. Koncom jari prebehlo na ostrove takzvané prvé zalesňovanie. Išlo o umelú obnovu lesa po vykonanej holorubnej ťažbe. „Napriek tomu, že legislatívna povinnosť vykonať obnovu lesa od vzniku holiny je do dvoch rokov, Lesy SR konali bezodkladne a takmer celá plocha je už zalesnená," vysvetlil generálny riaditeľ štátneho podniku Marian Staník. Takisto na ostrove prebehla ochrana proti burine strhávaním popínavých rastlín a výrub nežiaducich drevín v poraste s opakovaným zalesňovaním. Novovysadené stromy sú chránené proti zveri individuálnou ochranou sadeníc polynetom, respektíve ochrannými manžetami, ktoré chránia sadenicu pred obhryzom kmienka.
Ostrov Sihoť sa na účely zásobovania pitnou vodou využíva od roku 1886, konkrétne zásobuje mestské časti Karlova Ves, Devín a Staré Mesto. Vďaka geologickému zloženiu pôdnych a podložných vrstiev ostrova je na ňom ťažená voda jednou z najkvalitnejších na Slovensku a v celej strednej Európe. V súčasnosti sa na Sihoti nachádza 13 kopaných a 33 vŕtaných studní. Zároveň sa tam nachádza 148 kontrolných vrtov. Na ostrove platí pásmo hygienickej ochrany 1. stupňa.
Zdroj: mprvsr