Na zozname s rozpakmi

Karpatské bukové pralesy (KBP) pre ich unikátnosť v roku 2007 zapísali do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO. Aktivisti z Lesoochranárskeho zoskupenia (LZ) Vlk však poukazujú na to, že v lesoch sa ťaží drevo, loví zver a pripravujú sa rôzne developerské aktivity. Žiadajú preto karpatské pralesy zo zoznamu UNESCO vyškrtnúť. Štátne orgány sú za to, aby boli hranice vzácnych území vytýčené nanovo. V septembri posiela UNESCO na Slovensko nezávislého experta. Miestni ľudia sú zdržanliví a upozorňujú, že napriek sľubom dodnes nedostali kompenzácie za lesy, ktoré do prísnej rezervácie patria.

Karpatské bukové pralesy sú cezhraničné svetové dedičstvo. Tvoria ich štyri lokality na severovýchode Slovenska (Rožok, Stužica, Havešová, Vihorlat) a ďalších šesť leží na území Ukrajiny.

- V rozpore s údajmi z nominačného projektu, kde je uvedené, že celá lokalita je prísne chránená v zmysle kategórie Svetovej únie ochrany prírody, v skutočnosti len tridsať percent tohto územia je chránených ako rezervácia, - tvrdí Peter Sabo z VLK-a. Jediné možné riešenie podľa neho je vyškrtnutie slovenskej časti pralesa zo zoznamu, aj miestni zástupcovia sú proti zoznamu UNESCO. Roku 2013 spísali poľovné združenia, urbárske spoločnosti a obce v Poloninách petíciu, v ktorej žiadali odobrať Diplom Rady Európy. Podobná petícia je aj proti UNESCO.

- Všetci sú proti. Ich sa nikto vopred nepýtal. V tomto prípade sme v zhode, dodáva.

Štát sa podľa neho snaží nájsť s UNESCO riešenie v podobe vytýčenia nových hraníc, zmenšenia a fragmentovania jadrového územia.

- Na svetové pomery ide o malé územia. Chcú ich zmenšiť a fragmentovať. Územia nebudú schopné zabezpečiť trvalú existenciu toho typu biotopov, pretože bočné efekty budú také silné, že výrazne ovplyvnia samotné územia.

V septembri príde na Slovensko nezávislý expert UNESCO, ktorý sa priamo na mieste stretne so zainteresovanými stranami. Podobná misia sa uskutočnila v roku 2011 a vlani. 

Vyškrtnutie nie je cesta, komentuje snahy aktivistov stála delegátka SR pri UNESCO Klára Novotná.

- Treba to zakresliť a opäť aj preventívne vyriešiť, aby nevznikli na novom území nové problémy. Ministerstvo životného prostredia v týchto veciach postupuje mimoriadne obozretne s tímom UNESCO a World Heritage Centre, - uviedla.

Ministerstvo vo veci koná, potvrdil hovorca Maroš Stano. Nedostatočnú ochranu území karpatských bukových pralesov zapísaných v zoznamoch UNESCO rezort rieši napríklad aj sprísnením doterajšej ochrany medzi už existujúcimi národnými prírodnými rezerváciami. Cieľ vyhlásenia novej prírodnej rezervácie Borsukov vrch je vytvoriť spojitú lokalitu, ktorá by zahŕňala prirodzene sa vyvíjajúce lesy.

- Envirorezort považuje za kľúčové zapojenie miestnych aktérov do riešenia identifikovaných problémov. Intenzívne rokujeme s vlastníkmi, správcami pozemkov a samosprávami v dotknutých lokalitách o opatreniach na zabezpečenie cieľovej kvality územia prostredníctvom ich zapojenia do starostlivosti o toto územie, - povedal hovorca Maroš Stano.

Štefan Salaj, výrobno-obchodný námestník riaditeľa Lesopoľnohospodárskeho majetku (LPM) Ulič akékoľvek nezákonné aktivity odmieta.

- Nerobíme žiadnu nezákonnú ťažbu. Hospodárime podľa schváleného programu starostlivosti o les, teraz sme v jeho druhom roku, - hovorí.

Vyhlásenie prírodných rezervácií sa podľa neho udialo bez vedomia verejnosti a zisťovania názoru miestnych obyvateľov.

- Pralesov je málo. Väčšinu tvoria hospodárske lesy. Tie vyrástli vďaka dobrej práci lesníkov. Stav lesa sa zlepšuje, veď preto sme dostali Diplom rady Európy, - zdôrazňuje.

Pri tvorbe plánu aktivít zohľadnili v LPM podľa Š. Salaja všetky požiadavky ochrany prírody.

- Hospodárime jemným a trvalo udržateľným spôsobom, - uzatvára.

Aktivity VLK-a a prípadné vyškrtnutie KBP zo zoznamu UNESCO nekomentoval.

Zdroj: Zemplínske Echo