Na návšteve u maďarských kolegov

Súčasťou univerzity je aj Lesnícka fakulta, pokračovateľka banskoštiavnickej Baníckej a lesníckej akadémie, ako aj Školský lesný podnik.Privítanie v Maďarsku, v prezentačnom centre Fertő-Hanság Nemzeti Park Igazgatóság Sarród, pánmi Dr. Jámborom Lászlóm - generálnym riaditeľom TAEG, R.t. a jeho námestníkom Bozkom Józsefom bolo veľmi srdečné. Oboznámili nás s programom a formou prezentácie predstavili Neziderský národný park.

Je to stepný národný park, ktorým zároveň prechádza štátna hranica Rakúska a Maďarska, a o ktorý sa aj spoločne starajú. V roku 1993 bol vyhlásený za prírodnú rezerváciu. Vodné plochy Neziderského jazera sú porastené rozsiahlym tŕstím, lúkami a slanými močiarmi, s prirodzenou periodicitou vysušovania a napĺňania. Vrátane opasku z tŕstia má Neziderské jazero dĺžku 36 km, šírku 12 km a hĺbku 1,5 m. Jeho vody sú mierne slané a v horúcom lete sa zahrejú až na teplotu 30 C. Žije tu maďarský stepný dobytok, vodné byvoly, biele osly, kučeravé ošípané - mangalice - a pol tucta zriedkavých a vzácnych koní Przewalského. Ochranný val päťkilometrového porastu z tŕstia poskytuje priestor rozličným druhom zveri. Väčšina rýb v jazere v tŕstí vychováva svojich potomkov, napr. šťuka a sumec veľký. Tŕstie je tiež ideálnym priestorom obživy, hniezdenia i oddychu pre vtákov a žije v ňom celkom 300 druhov vtáctva. Pri plavbe loďkou po Neziderskom jazere (energiu dodávajú solárne panely umiestnené na streche loďky) sme mali možnosť vidieť rôzne zariadenia, napríklad zariadenia na odchyt diviačej zveri.

A čím je ešte tento národný park charakteristický? Hlavne tým, že
tu správcovia hospodária tradičným spôsobom. O tom sme sa presvedčili návštevou László-majora, v ktorom chovajú všetky hospodárske zvieratá, vrátane čiernych byvolov, kôz, oviec, prasiat, hydiny a podobne na komerčné účely, na čo sú veľmi hrdí. Večeru a nocľah sme mali zabezpečenú na statku Göbös-major, na ktorom sa nachádza aj jazdecká škola. Večerali sme so
zástupcami Maďarskej lesníckej spoločnosti na čele s p. Lászlóm Kissom, s ktorými sme si vymenili skúsenosti s organizáciou a aktivitami lesníckej spoločnosti a Slovenskej lesníckej komory.

Druhý deň sme strávili v meste Šoproň. Najskôr nás na pôde Lesníckej fakulty v Šoproni privítal pán dekan Prof. Dr. Ferenc Lakatos, ktorý nás oboznámil s históriou a so systémom lesníckeho vysokého školstva v Maďarsku. Dozvedeli sme sa, že pri štúdiu lesníctva sa vrátili k tradičnému inžinierskemu štúdiu. Zrušili 1. stupeň - bakalárske štúdium - absolventi ktorého v praxi nenachádzali uplatnenie. Dr. Jámbor László nás informoval o organizácii štátneho lesníctva v Maďarsku , ktoré tvoria Lesné závody a.s. so 100% účasťou štátu.

Pokračovali sme návštevou časti botanickej záhrady, ktorej súčasťou je prezentačné centrum LIGNEUM ,v ktorom sa nachádzajú zbierky a expozície z bývalej Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici (cca 5000 exponátov v pôvodných vitrínach), detská pedagogika a enviroedukácia. Poobede sme sa vybrali na návštevu TAEG, R.t (školský lesný podnik), kde program viedol Dr. Jámbor László, generálny riaditeľ. TAEG, R.t. je zodpovedné za riadenie a kontrolu činnosti lesného hospodárenia v celom rozsahu, teda od obnovy a výchovy lesných porastov po ťažbu a spracovanie drevnej suroviny na vlastnej píle ( spracovanie až po konštrukciu drevených domov). Je to samostatná organizačná jednotka nezávislá od vysokej školy. Výsledok svojho hospodárenia neodvádza štátu, ale tento slúži na financovanie aktivít v prospech Západomaďarskej univerzity v Šoproni, keď zabezpečujú napríklad prax pre študentov lesníckej fakulty, detskú pedagogiku a pre mesto Šoproň starostlivosť
o prímestské rekreačné lesy.

Hospodárenie v prímestských rekreačných lesoch Šoproň nám priblížil a odborný výklad poskytol Flap József, vedúci, ktorý nás informoval o spôsobe hospodárenia v týchto lesoch - prechod na výberkový spôsob hospodárenia, s ukážkami v teréne. Zaujímavosťou bolo, že na elimináciu prirodzeného zmladenia dreviny buk používajú ako pioniersku drevinu smrek, ktorý svojím
zápojom likviduje podrast buka. Neskôr tieto smrekové porasty uvoľňujú pre cieľovú drevinu, ktorou je dub.

Podvečer, pred odchodom na Slovensko nám lesničiari pripravili milý koncert na rozlúčku. Na záver pán Ing. Jaroslav Šulek, predseda SLsK Zvolen - hostiteľom aj účastníkom úprimne poďakoval a hostiteľov pozval na
návštevu slovenských lesníkov - veď aj my sa máme čím pochváliť..
kub