Ministerka zastavila výrub stromov na Sihoti

Stromy na dunajskom ostrove Sihoť v Bratislave, ktorý je dôležitým zdrojom pitnej vody a leží v Ochrannom pásme I. stupňa vodárenského zdroja, sa zatiaľ rúbať nebudú. Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná totiž nariadila okamžité zastavenie výrubu stromov. "Generálnemu riaditeľovi Lesov SR som dala príkaz na zastavenie akejkoľvek ťažobnej činnosti do času, kým nenájdeme spoločné riešenie," povedala Matečná novinárom. Dodala, že systémové riešenie bude ministerstvo hľadať v spolupráci s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou (BVS) a s magistrátom Bratislavy "v záujme zabezpečenia ekologickej stability a ochrany vodného zdroja". Lesy SR podľa ministerky urobia analýzu situácie, pričom následne uskutočnia konzultácie so všetkými inštitúciami a združeniami, ktoré "k tomu majú čo povedať". K rozhodnutiu Matečnej zastaviť výrub stromov prispel podľa jej slov najmä nátlak verejnosti a ochranárov v poslednom období. Predseda predstavenstva BVS Zsolt Lukáč privítal zastavenie ťažby dreva na Sihoti, pričom zdôraznil, že základná funkcia lesa na ostrove je vodoochranná a nie produkčná. "Veríme, že budú prijaté uvážené kroky, akým spôsobom sa uskutoční ťažba dreva, ak bude vôbec realizovaná," vyhlásil.

Program starostlivosti o lesy pre lesný celok Lesy SR Bratislava na roky 2016 až 2025 počítal s tým, že celkovo obnovia plochu 27 percent účelových lesov a vyťažiť majú podľa navrhovaného plánu približne 30 percent z celkovej zásoby dreva. Hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek pre agentúru SITA tvrdil, že pripravovaný plán starostlivosti o les je nevyhnutnou a zákonnou podmienkou na obhospodarovanie každého lesného porastu. Argumentoval, že na ostrove rastú najmä šľachtené topole, ktoré vysadili pred približne 80 rokmi, a sú vo veľmi zlom zdravotnom stave. Ak by les neobnovili, hrozí rozvrátenie porastu a zníženie vodohospodárskej funkcie lesa. Podľa riaditeľa Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslava Draguna výrub stromov, ktoré chránia podzemné vody, by podľa neho spôsobil ohrozenie jej kvality aj množstva a zvýšilo by sa aj riziko lokálnych povodní. "O pár rokov sa môže stať to, že po tak masívnych holoruboch, aké vykonávajú Štátne Lesy na Sihoti, a jednej kvalitnej povodni sa na Sihoti naruší základná štruktúra ostrova a celú Sihoť nám povodeň odnesie do zdrže Hrušov a Gabčíkovo," varoval nedávno Dragun.

Ostrov Sihoť, ktorý je pre verejnosť úplne uzavretý, slúži ako vodárenský zdroj od roku 1886, pričom tamojšia podzemná voda patrí k najkvalitnejším na celom Slovensku. Na rozlohe asi 235 hektárov sa nachádza 41 studní a 102 vrtov. Podzemný zdroj zásobuje pitnou vodu asi štvrť milióna ľudí.

© 2016, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.