Memorandum troch komôr

Na pôde Lesov mesta Brezno sa zišli najvyšší predstavitelia poľovníckej a lesníckej komory, prezident SPK Tibor Lebocký s predsedom SLsK Jaroslavom Šulekom, aby sa dohodli na definitívnom znení Memoranda o spolupráci pri riešení škôd spôsobených zverou a na zveri. Spoločne určili termín podpisu na 9. marca 2016 na konferencii v Banskej Bystrici, samozrejme, za účasti tretieho účastníka memoranda, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

"Keďže dobre fungujúce poľovníctvo udržiava, zveľaďuje a chráni naše životné prostredie, má svoje opodstatnené miesto i v novodobej spoločnosti. K tomu je potrebné vyvarovať sa extrémnym postojom. Slovensko bez zveri, ale na druhej strane ani s obrovskou početnosťou krajine a občanom neprospieva," uviedol Milan Dolňan, riaditeľ Lesov mesta Brezno a podpredseda Slovenskej lesníckej komory, ktorý na www.sme.sk zverejnil svoj názor:

"Veľa desiatok rokov sa v režijných revíroch a poľovníckych združeniach vykonával výkon práva poľovníctva tak, aby sa zachovali druhy zveri žijúce na našom území v dobrej kvalite a naplánovanej početnosti. Rešpektované boli nariadenia štátnej správy. Z času na čas došlo k chybám, no tie sa vnútri revírov alebo na úrovni okresov vyriešili. Kvalita populácie zveri sa zvyšovala, vysporiadali sme sa s nákazlivými chorobami. Udržala a zvyšovala sa početnosť vo svete vzácnej zveri – rys, divá mačka, vlk, medveď, tetrov, hlucháň. Lesníci a členovia poľovníckych združení sa o revíre starali tak, že zver nehladovala, boli vykosené lúky hlboko v lesoch, nechýbala letnina, soľ, boli vyčistené chodníky. Armáda poľovníkov zabezpečila, že krajina bola neustále pod dozorom, nešírili sa nebezpečné choroby do miest, ani premnožená zver nerobila škody v lesoch, na poľnohospodárskych pozemkoch a neohrozovala vodičov na cestách.

Zmena v spoločnosti priniesla zmeny i do fungujúceho systému poľovníctva. Cez veľké peniaze v rukách niektorých novodobých milovníkov prírody nastal čas zmeniť fungujúce. Nepochopením, že o krajinu a zver sa treba v prvom rade starať a až potom si užívať plody svojej práce, došlo k tomu, že úzke skupiny ľudí potrebujú vlastniť revíre, bez ohľadu na ostatných, a to čím viac, tým lepšie. To prevládlo nad ponukou, ktorú mali, začleniť sa do existujúcich kolektívov, získať pevné priateľstvá, naučiť sa tradíciám a úcte k prírode a spoločne zažívať to pravé poľovnícke naplnenie. Podľa zákona o poľovníctve sa pri prenajímaní revírov s viac ako dvojtretinovým podielom štátnych pozemkov postupuje verejnou obchodnou súťažou. Ale prečo a kto túto verejnú súťaž zneužíva? Veď pri verejnej súťaži nemusí byť jediným kritériom najvyššia cena! Najmä, keď ide aj o plnenie environmentálnych a sociálnych funkcií!

Kto dal pokyn správcom lesného majetku štátu že majú uplatňovať len toto jediné kritérium? Dôsledkom toho sú revíry v rukách pár bohatých, zver sa buď stráca alebo naopak premnožuje pre nedostatok členov a času, so všetkým, čo s tým súvisí – šírenie chorôb, líšky v mestách, diviaky na cintorínoch, poškodené lesy a zničená úroda na poliach.

Dôsledkom bola aj nutnosť vypracovania dokumentu Memorandum o spolupráci pri riešení škôd spôsobených zverou a na zveri medzi SLsK a SPPK a SPK. Všetci svorne konštatujeme, že súčasný stav nie je dobrý a vieme jeho príčinu. Tu už nepomôžu len v zhode vedené rozhovory, ale je najvyšší čas zmeniť legislatívu."

Vo svojom stanovisku Tibor Lebocký uvádza: „Predávať právo poľovníctva ako tovar alebo službu sa so svojimi nepriaznivými dôsledkami ukazuje ako riešenie ohrozujúce ústavné práva občanov na šetrné využívanie prírodných zdrojov, ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie. Prečo? No preto, že známe fakty dokazujú, že tá časť držiteľov poľovných lístkov, ktorá je dostatočne solventná a vyháňa výšku náhrady za užívanie poľovného revíru aj na viac ako 100 eur za hektár ročne, má síce takmer všetko, ale obyčajne nemá to najdôležitejšie – voľný čas.

Čas potrebný na systematickú starostlivosť o zver a jej životné prostredie, čas potrebný na čistenie poľovníckych chodníkov, alebo proste čas na ochranu poľovníctva v revíroch vzdialených často stovky kilometrov od ich trvalého bydliska a pôsobenia. Nemôžeme predsa nahrádzať technicky vyspelé kŕmne linky a kŕmidlá, či soľníky kopami rôznorodého krmiva vysypanými živelným spôsobom z nákladných áut na okrajoch lesných ciest, lúk či pasienkov. Nemali by sme predsa prednostne budovať a udržiavať zvážnice s cieľom náhrady pešieho pohybu v revíri pohodlným vozením sa v autách. Nesmieme tolerovať nedôsledné plnenie schválených plánov lovu, najmä v kategórii netrofejovej zveri a zveri škodlivej pre poľovníctvo len preto, že majetné osoby s poľovnými lístkami získanými často len pred nedávnom, nemajú dosť času na pobyt v revíre a na výkon dôslednej a kvalitnej selekcie. Problémom je aj nepôvodná zver

Neustále sa zvyšujúce stavy raticovej zveri, domácej či nepôvodnej zveri, invazívnych druhov z južnej a západnej Európy či dokonca iných svetadielov svedčí o tom, že nie sme schopní redukovať prírastok voľnej žijúcej zveri dostatočne účinne. Dôsledky môžu byť pre samotné poľovníctvo zničujúce s ohľadom na radikálne zmeny v biodiverzite, vyvolané genetickou degradáciou našich domácich druhov, rastúcou početnosťou neodôvodnene chránených druhov a expanziou zvieracích migrantov.

O hrozbách neustále sa zvyšujúcich kolízií na pozemných komunikáciách v podobe dopravných nehôd alebo o nepríjemných stretoch v prírode v podobe útokov na človeka či o zvýšenej pravdepodobnosti šírenia a prenosu nákazlivých chorôb už ani nehovorím. Prišiel čas, kedy by sme sa pod ťarchou praktických skúseností preukázateľných poľovníckou štatistikou mali zamyslieť nad tým, či by v kontexte uvedených skutočností nebolo potrebné legislatívne upraviť status poľovníctva ako aktivity vykonávané vo verejnom záujme a súčasne presadzovať výkon práva poľovníctva na občianskom princípe. Teda na princípe, kedy obhospodarovanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva patriaceho na našom území všetkým občanom SR a nielen držiteľom poľovných revírov. Pamätajme, že pred tými, ktorí prídu po nás, budeme zodpovední nielen za to, čo sme robili, ale aj za to, čo sme neurobili."

slsk