Lykožrútom zachutila už aj kosodrevina

Ťažiskom výskytu lykožrútovej kalamity je pásmo s najvyšším stupňom ochrany prírody takzvaná bezzásahová zóna. „Lykožrúty už začali napádať aj pre nich netypické dreviny akou je kosodrevina. K väčšiemu rozsahu poškodenia však nedošlo," uviedol námestník riaditeľa Maroš Petrík.

V klasických prácach autorov, popisujúcich bionómiu najvýznamnejšieho škodcu spomedzi podkôrneho hmyzu, lykožrúta smrekového, sa uvádza, že jednou z možností zníženia jeho početnosti a predpokladu ukončenia kalamity, sú dlhšie trvajúce extrémne mrazy. V Tatrách nepomohli.
„Mrazy do -25 stupňov Celzia v okolí Tatranskej Lomnice nespôsobili úhyn zimujúcich lykožrútov. O tom sme sa presvedčili testovaním chrobákov zimujúcich pod kôrou smrekov z týchto lokalít," uvádza J. Ferenčík.
Opatrenia vykonávané v ochrane lesa majú obmedzenú pôsobnosť a ak nie sú vykonávané celoplošne, bez výnimky, ich účinnosť je podľa lesníkov znížená.
Podľa J. Ferenčíka nepomáha ani fungovanie prírodných vzťahov, ktoré boli očakávané pri vyhlasovaní bezzásahového režimu.
„Z toho dôvodu sa dá pripustiť aj scenár ukončenia kalamity až po vyčerpaní všetkých potravových možností lykožrútov, a to sú smreky a limby vo veku nad 60 rokov. Akú-takú šancu majú prežiť mladšie smreky a limby, ale tu je zas riziko pôsobenia iných príbuzných lykožrúta smrekového," uzatvára J. Ferenčík.
Zdroj: MY Noviny Spiša