Lykožrút žerie aj ministerstvá

Informácie, že vo Vysokých Tatrách hrozí vážne riziko nenávratného odlesnenia veľkých lesných plôch a niektoré územia zostanú už navždy bez lesov, považuje rezort životného prostredia za nešťastné a pravdepodobne vychádzajú z nedostatočnej znalosti situácie v území, keďže takýto stav ani reálne nemôže nastať. Uvádza to envirorezort v stanovisku na výroky ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej (nom. SNS), ktoré médiám poskytol odbor komunikácie MŽP. G. Matečná na brífingu v Poprade informovala o snahe zvolať okrúhly stôl na tému úbytku vzácnych lesov v Tatrách s odborníkmi v oblasti lesníctva a životného prostredia. Dôvodom má byť, že tatranské lesy už dlhodobo trápi lykožrút, ktorý sa v nich extrémne premnožil následkom kalamity v roku 2004. Napadnuté podľa odborníkov nie sú len plochy, ktoré vtedy zasiahla veterná smršť, ale aj zdravé lesy, a rozvrátená je takmer polovica bezzásahového územia.

Podľa MŽP po vetrovej kalamite v novembri 2004, ale i po víchrici Žofia v roku 2014, boli dočasne odlesnené plochy s nižším stupňom ochrany po spracovaní dreva lesníkmi následne zalesnené. Na druhej strane v rezerváciách, čiže lokalitách budúcej A zóny s najprísnejším stupňom ochrany, sa o zalesnenie postarala sama príroda. "Na plochách pod kalamitným lesom teraz rastú vitálne mladé smreky, brezy, jarabiny, jedle a borovice," píše sa v stanovisku envirorezortu. Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že presadzuje v týchto z pohľadu ochrany prírody najhodnotnejších lokalitách také opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť ochranu jedinečných lesných komplexov bez priameho zásahu človeka. „Sme pripravení na konštruktívnu diskusiu s každým, kto má záujem chrániť prírodné bohatstvo našich veľhôr. Nebolo by správne vnímať tento stav len z ekonomického a lesníckeho hľadiska, a nie z pohľadu ochrany prírody. Komunikácia musí byť založená na vedeckých a praktických poznatkoch, nie na emóciách," povedal minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).

Opodstatnenosť tzv. bezzásahového režimu v prírodných rezerváciách zdôrazňuje aj Štátna ochrana prírody SR. „Tieto unikátne lesné spoločenstvá boli v minulosti na základe rozsiahleho mapovania zaradené medzi pôvodné, ľudskou činnosťou málo narušené biotopy európskeho a národného významu. V týchto oblastiach sa dlhodobo nevykonávajú priame lesohospodárske zásahy, a to najmä z dôvodu ich nedostupnosti a ich prísnej ochrany," doplnil generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Milan Boroš.

"Ak sa v prípade Tatranského národného parku, hovorí len o škodách na drevnej hmote, ktorú spôsobil vietor alebo lykožrút, a o potrebe aktívnych ľudských zásahov, potom je pohľad na najstarší národný park značne zjednodušený a je skôr pohľadom na klasický lesný závod, ktorého prioritou pri hospodárení v lese je najmä ekonomika," uvádza sa ďalej v reakcii ministerstva životného prostredia. „Zastávame odborný názor, že zachovať prírodu Tatier so všetkou rozmanitosťou biodiverzity je potrebné s minimom vplyvov človeka a ponechaním vývoja na prírodné procesy. Takéto územie bude navštevované a vyhľadávané, bude lákať svojou rozmanitosťou a divokosťou, bude možné vidieť všetky pôvodné druhy v prirodzených biotopoch, bez ovplyvnenia človekom," zdôraznil riaditeľ Správy Tatranského národného parku Pavol Majko.

V roku 2008 Správa Tatranského národného parku na základe dohody so Štátnymi lesmi TANAP vyčlenili v jestvujúcich rezerváciách s priradeným piatym stupňom ochrany plochy s nižšou prírodoochrannou hodnotou, kde bola udelením výnimky zo zákona o ochrane prírody a krajiny povolená ťažba kalamitného dreva. Po vykonaní spracovania kalamity boli vždy plochy následne zalesnené. Po vzájomnej dohode a súhlase užívateľa pozemkov štátu sa taktiež definovali plochy do budúcej A zóny, kde došlo k dohode, že všetky procesy budú ponechané prírode s prioritou sledovania prirodzeného vývoja v biotopoch európskeho významu. Táto dohoda je dodnes súčasťou rozhodnutí orgánov štátnej správy a taktiež súčasťou plánov starostlivosti o les. „Z toho dôvodu nám nie je dosť jasné, ktorých lesných porastov sa majú v TANAP návrhy takzvaných záchranných opatrení dotýkať. Nevidíme racionalitu takejto činnosti, predpokladáme značné škody na mladom prirodzenom lese, keďže od kalamity v Bielovodskej doline uplynie čoskoro dvadsať rokov a od novembrovej kalamity z roku 2004 dvanásť rokov," dodal Majko.

Ministerka pôdohospodárstva tvrdí, že sú situácie, v ktorých si príroda pomôcť nedokáže, a tak je podľa nej načase konať. „Viac ako desať rokov sa prizeráme, ako nám tatranské lesy doslova zomierajú pred očami. Pre inváziu podkôrneho hmyzu vo vyschnutom mŕtvom lese nastáva erózia pôdy, vysychajú studničky a horské potoky," uviedla. Pokiaľ podľa jej slov nedôjde k zmene prístupu, lesy z týchto území na dlhé desaťročia zmiznú. Tatry v súčasnosti prichádzajú nielen o vysadené lesy, ale aj o pôvodné stáročné lesy, kvôli ktorým pôvodne vzniklo pásmo s najvyšším stupňom ochrany. „Efektívne, ekologické a k životnému prostrediu priateľské riešenia máme pritom k dispozícii už desiatky rokov," uviedla dnes Matečná. „Ak necháme ležiacu kalamitu tak, behom jedného roka sa 120-násobne zvýši populácia lykožrúta," upozornil dnes vedúci ochranného obvodu Štátnych lesov Tatranského národného parku Tatranská Javorina Ján Slivinský. „V piatom stupni ochrany nám lykožrút zničil 430 hektárov, dramaticky to postupuje aj tento rok, tieto čísla nám priamočiaro rastú. Ohrozených je 1 250 hektárov lesných porastov. Ak sa nezasiahne, prídeme o to všetko," varoval. Ako dodal, na vážny scenár situácie upozorňovali už od roku 2005, teraz je podľa neho potrebné predbehnúť lykožrúta. „Základom je čo najskôr drevo zbaviť kôry, pretože tá je zdrojom ďalšieho množenia. Potom sú tu feromónové lapače a zavčasu je tiež potrebné vyhľadávať napadnuté stromy," povedal. Upozornil aj na zanedbanie starostlivosti o vodné toky, v ktorých sa nachádza veľký počet dreva a doslova ohrozuje ľudí. „Keď zrážky prenikajú cez hnijúce drevo, so sebou strhávajú aj luminové kyseliny. Americkí vedci zistili, že keď sa potom voda upravuje na pitné účely, keď sa tam pridáva chlór, vznikajú v nej karcinogénne látky," povedal Slivinský.

Podľa rezortu pôdohospodárstva je problém vo Vysokých Tatrách spôsobený rozdielnym pohľadom na starostlivosť o chránené územie zo strany ochranárov a lesníkov. Kým ochranári presadzovali pasívny prístup, teda bezzásahovosť, a to dokonca na celom území TANAP, lesníci navrhovali aplikovať citlivú aktívnu diferencovanú ochranu na základe dlhoročných skúsenosti. Historicky má totiž lesníctvo na Slovensku podľa ministerstva niekoľko storočí dlhú históriu a bohaté skúsenosti v boji s lykožrútom.

Práve zladiť prístupy v ochrane prírody by malo byť cieľom okrúhlych stolov, ktoré bude iniciovať rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Navrhovaná A zóna v TANAP-e má najvyššiu prírodoochrannú hodnotu. Vyznačuje sa autoregulačnou, autoregeneračnou a autoreprodukčnou schopnosťou s vysokým stupňom homeostázy a dobrou ekologickou stabilitou. Takéto komplexy je potrebné ponechať bez ľudského zásahu tak, aby tu mohli prebiehať prirodzené prírodné procesy.

© 2016, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.