Lykožrút nehladuje

  Pri prechádzke k najvyššiemu tatranskému vodopádu pichne pri srdci nejedného milovníka prírody. V západnej časti našich veľhôr, na kopcoch v Tichej a Kôprovej doline, kde ochranári zakázali aži kalamitné drevo, je cintorín vyschnutých stromov.

"Je to pohľad na zaplakanie. Rojeniu lykožrúta nezabránilo ani tohtoročné chladné letné počasie," krúti hlavou Lenka Burdová zo Štátnych lesov TANAP-u. Podľa štatistík lesníkov tam v porovnaní s vlaňajškom pribudlo takmer 20-tisíc stromov zničených lykožrútom. "Od roku 2007, keď bolo územie Tichej a Kôprovej doliny vyhlásené zelenými aktivistami za Územie chránené občanmi, evidujeme takmer 200-tisíc odumretých stromov na ploche presahujúcej 600 hektárov! Je to najmä na území, ktoré nebolo vetrovou kalamitou vôbec zasiahnuté a to je zarážajúce," pokračuje L. Burdová. Lykožrút podľa nej nenávratne poškodil zachované limbové smrečiny, ktoré napríklad v oblasti tvorili najväčší a najzachovalejší komplex pralesovitých lesných formácií v TANAP-e.

   Ochranári, naopak, tvrdia, že lykožrútová kalamita sa skončila už pred troma rokmi. "Pod suchármi už vykúkajú mladé stromčeky a to je nový život, nový les," vyzdvihol význam zastavenia ažby v dolinách ochranár Erik Baláž z EKO fóra.
  
   Lykožrút smrekový patrí do čeľade nosáčikovitých a dorastá do veľkosti 4 - 5,5 mm. Živí sa lykom, ktoré zaisuje transport vody a živín v strome. Smrek sa dokáže bráni tak, že lykožrúta zavalí miazgou, ktorá ho doslova prilepí a votrelec zahynie. Zdravé kusy dokážu odola náletom mnohých lykožrútov. Pokiaľ však nastane kalamita a na strom útočí niekoľko tisíc lykožrútov, neubráni sa ani odolnejší jedinec. Strom začne vysycha a nakoniec uhynie.
(Zdroj: Nový čas, 12.9.2011)