Lesníci sa chystajú pestova huby

Napríklad v Krupine už štvrtý rok skúšobne pestujú hlivu ustricovú a liečivého húževnatca jedlého známeho aj ako šiitake. V tomto roku chcú vyskúša aj možnosti likvidácie odpadov z dreva hubami na skládkach guľatiny, povedal Miroslav Hraško z krupinského závodu Lesov SR.

"V lese vždy zostanú po ažbe dreva zvyšky, s ktorými si sama príroda

neporadí skôr ako za dvadsa až tridsa rokov," povedal M. Hraško. Rýchlejšie

a s určitým finančným ziskom by sa s pomocou húb dali rozloži napríklad

pne a konáre po ažbe dreva či drevné odpady na skládkach. Napriek tomu, že

hlavným zdrojom príjmu bude pre lesníkov vždy ažba dreva, pestovanie

drevokazných húb by im mohlo prinies ďalšie peniaze.

Pestovanie húb priamo v poraste môže ma za určitých okolností aj priaznivý

vplyv na zdravotný stav lesa.

"Niektoré druhy húb rozkladajú iba màtve drevo a vytláčajú napríklad nebezpečnú podpňovku (václavku), ktorá často parazituje aj na živých stromoch," upozornil Martin Pavlík, odborný asistent Katedry ochrany lesa a poľovníctva Technickej Univerzity vo Zvolene. Po rokoch experimentov s hlivou a šiitake sa chce v tomto roku zamera práve na takéto jedlé druhy húb.

Využitie húb v liečiteľstve má tisícročnú tradíciu v ázijských krajinách.

Napríklad v Číne ročne vypestujú desa miliónov ton húb, z toho dva milióny

ton šiitake.

"Som presvedčený že pestovanie týchto húb sa rýchlo rozšíri v Európe i v Amerike," dodal M. Pavlík. Napríklad húževnatec jedlý má vďaka obsahu liečivých látok protinádorové, antibakteriálne, antivírusové a protistresové účinky. Okrem toho upravuje krvný tlak, obsah cholesterolu a posilňuje imunitný systém.

Podľa M. Hraška by mohli v Krupine po vyhodnotení ekonomickej návratnosti

zača s pestovaním húb vo väčšom rozsahu približne o tri roky.

(čtk)