Lesníci analyzujú opakovanie povodní

Podľa stanovísk Národného lesníckeho centra vo Zvolene, historická analýza stavu vegetácie na tomto území pred cca 2000 rokmi / keď ešte neboli človekom ovplyvnené/ ukázala, že značnú čas Východoslovenskej nížiny a podstatnú čas povodia Hornádu, Torysy, Ondavy, Latorice a Bodrogu, pokrývali vtedy lužné lesy. „Výskyt lužných lesov signalizuje v krajine výskyt periodických záplav, spojených s viac-menej pravidelnými povodňovými situáciami v týchto oblastiach, ktoré sa tu vyskytovali bez ohľadu na neporušený stav lesov. Výskyt záplav v tejto oblasti je daný celkovým vodným režimom krajiny, ktorému dominuje veľmi nízka absorpčná schopnos ažkých ílovitých pôd flyšového pásma“. Flyšové pôdy majú nízku priepustnos vody, čo pri intenzívnych dažďoch znamená, že táto voda nevsiakne do pôdy, ale steká do vodných korýt, ktoré sa rýchlejšie napåňajú a vylievajú. Pritom dažde v týchto oblastiach pretrvávajú už viac ako dva týždne, odhliadnuc od toho, že retenčná /zadržiavajúca/ schopnos tejto pôdy bola už vyažená v predchádzajúcich daždivejších mesiacoch , najmä v máji.

Lesy vo vodnom režime krajiny majú svoje nezastupiteľné miesto a š.p. LESY SR na nimi spravovanom území stromy v povodiach riek neaží - práve z dôvodu cieleného spevnenia brehov, čo je jeden z ochranných protipovodňových prvkov.

Na druhej strane, vníma lesné porasty ako jedinú záchranu pred povodňami je tiež skresľujúce. Veď napr.v Nízkych Tatrách a v Slovenskom Rudohorí spadlo okolo 100 mm zrážok a napriek nízkej lesnatosti k žiadnej vážnej povodňovej situácii na tomto území nedošlo- práve vďaka lepším pôdnym pomerom.

Tieto fakty uvádzame z toho dôvodu, že niektoré „subjekty“ majú tendencie pri podobných nešastiach hľada vinníka v našich radoch.

Pritom odhadované, viac ako 65 miliónové škody - /toto číslo sa ešte navýši odstraňovaním a spracovávaním podmytých a popadaných stromov/ sú tiež sumy, ktoré výrazne ovplyvnia náš hospodársky výsledok.

Súhlasíme, že lesné hospodárstvo by realizovaním cielených opatrení pri obhospodarovaní lesov, zahrádzaní bystrín či ďalších lesomelioračných opatreniach mohlo prispie k zvýšeniu retenčnej kapacity krajiny. To však nie je možné bez dostatočných finančných prostriedkov, ktorými v súčasnosti nedisponujeme.

Zdôrazňujeme- LESY SR, š.p. sú v prvom rade ľudia, ktorí celý život zasvätili lesom, ich záchrane, obnove a prosperite. Na Slovensku má lesné hospodárstvo pästoročnú tradíciu a naša krajina má 42%-zalesnenos, čo je takmer najvyššie číslo v strednej Európe.

Nevyspytateľnos počasia, prívalové dažde, veterné kalamity a následne aj podkôrnikové, sú sprievodnými znakmi klimatických zmien a globálneho otepľovania, ktoré sužuje celý svet.

Teórie niektorých vedcov / Ing. Michal Kravčík z MO ¼udia a voda/ napr. tvrdia, že záplavy sú priamym dôsledkom nesystémovosti, v dôsledku ktorej sa v 50-ych rokoch minulého storočia začalo viac ako 40% pôdy na Slovensku urbanizova, odvodňova a pretvára na poľnohospodársku pôdu...

AFA