Lesné škôky, kde rastú deti

Nápis na dome neďaleko mestského parku v Stupave pri Bratislave prezrádza, že tu sídli „lesný klub Jadierko“. Centrum pre deti do šesť rokov inšpirované lesnými škôlkami, ktoré sú populárne v Nemecku či v Škandinávii. Najznámejšou je Domček Lesníček v Bratislave.

Čo sú lesné škôlky? Veta, ktorá ich podľa šéfky Jadierka Terezy Ostrihoňovej vystihuje najlepšie, znie: „Vonku za každého počasia, každý deň a tak dlho, ako sa dá.“ V tej najradikálnejšej podobe to znamená, že škôlka ani nemá kamennú budovu. Deti sú v lese celý deň a len pri veľmi zlom počasí sa ukryjú v jurte či v maringotke. Škôlky bez strechy a stien sa dajú nájsť na Západe, u nás ešte nie.

V Jadierku idú deti von potom, čo sa nadesiatujú. Dopoludnia tam strávia dve hodiny, v prírode sú aj popoludní. Medzitým sa hrajú v dome, robia bábkové divadlo, tie menšie spia.
Aj tu však platí, že do lesa či parku sa chodí aj v zime či vtedy, keď prší. „Deti si obujú gumáky a oblečú nepremokavé bundy a pršiplášte,“ hovorí učiteľka Linda. „Niekto to už povedal - neexistuje zlé počasie, iba zlé oblečenie.“
Na deťoch vidno, že si zvykli na voľnosť. Po stupavskom parku behajú samy, podliezajú mostíky a schovávajú sa za stromy. Potom ich učiteľka zamestná - majú nazbierať najkrajšie listy a vytvoriť z nich obrazec na chodníku. Deň predtým lovili v potoku vodné živočíchy, inokedy zisťujú, čo všetko žije v zemi.

Do prenajatého rodinného domu, v ktorom lesný klub Jadierko sídli, sa zmestí pätnásť detí. Záujem je väčší, lebo v Stupave štátne škôlky každý rok nedokážu umiestniť až osemdesiat predškolákov. Na prízemí majú jedáleň a herňu, hore spálňu s posteľami. I keď sa zariadenie podobá na klasickú škôlku, v skutočnosti to tak oficiálne nie je. Jadierko by nevyhovelo hygienickým normám, pre deti tu nemôžu variť.
„Stravu deťom zabezpečujú rodičia,“ vraví Ostrihoňová. „Zväčša teda ide o vegetariánske jedlá, no nie je to tak, že mäso je vylúčené.“
Podobné plány má aj Radoslav Tóth, ktorý chce na budúcu jar otvoriť lesnú škôlku v Nových Zámkoch. „Stravovanie by malo byť prevažne vegetariánske s cieľom minimalizovať cukry.“
Martina Merková z Úradu verejného zdravotníctva hovorí, že prevádzkovatelia lesných škôlok si uvedomujú, že zákonné požiadavky na materské školy nespĺňajú. „Preto sa ani neobracajú so žiadosťou o schválenie na príslušný regionálny úrad.“
Jadierko, ako aj väčšina ostatných lesných škôlok funguje ako občianske združenie, kde sa rodičia stanú členmi a prevádzku dotujú svojimi príspevkami. Väčšinou podľa toho, na koľko dní v mesiaci škôlku využijú.

Mesačne stojí pri využití všetkých dní okolo 300 eur. „Určite je to drahšie ako štátna škôlka, no keď som si porovnávala iné súkromné škôlky, táto bola v okolí najlacnejšia,“ hovorí matka ani nie trojročného Juraja.

Miestna privátna anglická materská škola od rodičov mesačne pýta až 550 eur. Štátna škôlka bežne vyjde do 50 eur. Mesačné školné vyjde okolo desať, niečo vyše eura sa denne platí za stravu, prispieva sa ešte aj na pomôcky či fond ZRPŠ. Na príspevok od štátu sa nemôže spoliehať žiadna z nich. Museli by napĺňať vzdelávací program predpísaný ministerstvom školstva.

Hovorkyňa rezortu školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová lesné škôlky komentuje opatrne. „Vieme o ich existencii, no štatisticky to nesledujeme,“ vraví. Odmieta kritiku ľudí z lesných škôlok, ktoré tvrdia, že deti v bežných materských školách trávia v prírode málo času. Vychádzky v prírode sú podľa ministerstva na programe každý deň aj v štátnych škôlkach, deti zoznamujú aj s ekovýchovou.

(Zdroj: Sme, 2.10.2014)