Lesná železnička sa dá do pohybu

V depe môžu návštevníci obdivovať to, čo sa z pôvodného vozového parku podarilo zachrániť, preniesť a zachovať po zrušení lesnej železničky v lesoch okolo Čierneho Váhu. V expozícii je aj 800 metrov dlhý traťový úsek. Snom múzejníkov je obnova železničnej trate, hoci na novom mieste. Na finančne náročný projekt sa im podarilo získať peniaze iba teraz.

Z eurofondov budú môcť železničnú trať predĺžiť tak, aby po nej mohli návštevníkov voziť v pôvodných vozňoch.

„Lesná železnička ponúkne úplne nový zážitok prepájajúci obe tieto expozície. Počítame tiež s úpravou dvoch nástupíšť a počas cesty, ktorá bude pripomínať skutočnú lesnú železnicu, prejdú cestujúci po originálnom oceľovom moste," informovala Miroslava Ševčíková-Šumská, riaditeľka odboru kultúry Žilinského samosprávneho kraja. Dĺžka trate bude približne jeden kilometer, počas ktorého vlak zastaví na dvoch zastávkach, priamo v priestore dediny v skanzene a v depe.

„Cesta povedie od depa, kde sa nachádza expozícia Považskej lesnej železnice a končiť bude zastávkou v dedine po pravej strane ranogotického kostola. Železnička tak prepojí obe unikátne expozície Múzea liptovskej dediny. Oceľový most bude viesť ponad potok nachádzajúci sa v areáli," opísala Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja.

„Termín začatia prác budeme vedieť špecifikovať až po ukončení verejného obstarávania, s budovaním by sme však chceli začať ešte toto leto, aby mohla železnička pre návštevníkov premávať už v budúcej turistickej sezóne," spresnila.

Považská lesná železnička pôvodne jazdila v nízkotatranských dolinách, spájala Liptovskú Tepličku s Čiernym Váhom a Liptovským Hrádkom. Slúžila najmä na prevoz dreva, ale aj lesných robotníkov a ich rodín. Zaujímavosťou je, že spolu s odbočkami bola hlavná trať dlhá 109 kilometrov a po lesnej úvraťovej železnici vo Vychylovke je druhou najdlhšou na Slovensku.

Vlakovú dopravu postupne nahrádzala automobilová, drevo zvážali nákladné autá a železnička sa prestala oplácať. Zrušili ju v roku 1972. Koľajnice rozobrali ľudia z okolitých dedín a len vďaka zanietencom sa podarilo zachrániť aspoň časť vozového parku lesnej železničky. Exponáty sa do roku 2002 nachádzali v starom depe v Liptovskom Hrádku, potom ich presťahovali do pribylinského skanzenu.
Zdroj: nasmikulas.sme.sk