Kvalitné drevo nepatrí do kotla

Podľa ochranárov sú možným dôvodom takéhoto konania eurofondy, ktoré tečú do podpory spaľovania biomasy. Tvrdia, že teplárňam sa vďaka nim oplatí nakúpiť kvalitné drevo a následne ho spáliť. Ochranári nevylučujú, že tento biznis je organizovaný a jeho aktérom môže prinášať milióny eur ročne.
   Denník Pravda sa obrátil na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Jeho šéf Jozef Holjenčík potvrdil, že kontrolóri už o tom informácie majú. „Úrad vykonal a aj v súčasnosti vykonáva viacero kontrol v teplárňach i elektrárňach spaľujúcich drevnú štiepku. Získané informácie postúpime orgánom činným v trestnom konaní,“ vyjadril sa J. Holjenčík a dodal, že viac povedať nemôže, pretože rešpektuje prezumpciu neviny. Ktorých teplární sa kauza týka, tak nie je jasné. Povedal len to, že pochybenia našli kontrolóri vo viacerých teplárňach, ktoré sú na celom území Slovenska.
 
   Fond národného majetku, ktorý vykonáva akcionárske práva v niektorých teplárňach, o takomto konaní netuší. „Informácie preveríme a zaujmeme k nim stanovisko,“ povedala hovorkyňa ministerstva hospodárstva Miriam Žiaková.
 Aj šéf najväčšieho slovenského združenia teplárov Miroslav Obšivaný tvrdí, že nevie o nakupovaní kvalitného dreva na spaľovanie. „Ak sa to skutočne deje, je to zvláštne. Teplárne si totiž už v súčasnosti môžu dávať do nákladov určených na výpočet ceny tepla len určitú sumu, proti čomu sme už v minulosti viackrát protestovali,“ podotkol M. Obšivaný.

Michal Wiezik z Fakulty ekológie Technickej univerzity vo Zvolene vysvetľuje, že aktérom sa to opláca, lebo energia zo štiepky je výrazne dotovaná. „Nezáleží, či sa spáli kvalitné drevo, spracovatelia na tom stále zarobia,“ upozornil. Podľa neho sa trh výrazne pokrivil, keď sa spaľovanie biomasy začalo dotovať. Pôvodná myšlienka pritom bola celkom iná, produkovať teplo z drevného odpadu. Dotácie však boli také výhodné, že sa spracovateľom oplatilo nakúpiť kvalitné drevo a spáliť ho. „Videl som pár fotografií z východného Slovenska, kde tatrovky s najkvalitnejšou guľatinou chodili na štiepenie. Nikto sa tým nezaoberá a nekontroluje, aké drevo sa spaľuje,“ povedal M. Wiezik.
   „Nemáme v kompetencii vstupovať teplárňam do ich obchodných vzťahov a ani vykonávať u nich kontrolu pôvodu a kvality spaľovaného dreva,“ vysvetlila hovorkyňa rezortu pôdohospodárstva Radka Kulaviaková.

Profesionálny spracovateľ dreva, ktorý pre obavy zo straty dodávok dreva nechce, aby bolo jeho meno zverejnené, dôvod takéhoto „obchodovania“ prezradil: „Už pred takmer tromi rokmi som hovoril, že v slovenských lesoch sa vo veľkom šafári. Keďže dreva bolo relatívne málo, lesníci predávali hmotu svojim kamarátom a známym, ostatných obchádzali a svoje vrecká uprednostnili pred pokladnicou svojich zamestnávateľov,“ naznačil drevár. Viac informácií o konkrétnych podnikoch či odberateľoch však nechcel poskytnúť.

Regulačný úrad v reakcii na takéto informácie pripravuje od budúceho roka zlacnenie tepla. Znížiť sa má koeficient, z ktorého sa cena tepla z biomasy pre domácnosti vypočítava. Teplári teda budú nútení nakupovať lacnejšie drevo. V prípade že by ďalej odoberali drahé kvalitné drevo, pošlú svoje firmy do strát, pretože odberatelia sa už nebudú skladať na ich vysoké nákupné ceny.

   Teplári pôvodne tvrdili, že vďaka spaľovaniu drevnej štiepky budú teplárne ekologickejšie, keďže budú spaľovať drevný odpad, ktorý patrí medzi obnoviteľné zdroje energie. Teplo z takýchto zdrojov tiež malo byť lacnejšie. Cítiť to bolo napríklad začiatkom roku 2012, keď ceny tepla vyrobeného zo zemného plynu stúpli o štyri až sedem percent.
   Spolu s cenou plynu však stúpala aj cena drevnej hmoty, ktorej hodnota rástla pomalšie ako cena zemného plynu. Keďže však viaceré teplárne spaľujúce biomasu boli vtedy relatívne nové, ich majitelia do faktúr za dodávku tepla premietali investičné náklady. Cena tepla z centrálnych zdrojov spaľujúcich biomasu preto od 1. januára 2012 narástla priemerne o 4,2 percenta. Pre bežnú rodinu v nezateplenom dome so 100–eurovými mesačnými účtami to znamenalo nárast nákladov na bývanie o viac ako štyri eurá. Neskôr však cena plynu stagnovala, a tak sa výraznejšie nemenili ani ceny drevnej štiepky.

Teplárne či elektrárne spaľujúce biomasu by mali posielať do kotlov iba štiepku vyrobenú z dreva najnižšej triedy. Čiže štiepkovať by mali iba haluze či kôru stromov, prípadne drevo masívne napadnuté hmyzom alebo náletové dreviny. Slovenský vodohospodársky podnik za odber takýchto druhov dreva z okolia vodných tokov dokonca platí. Tona kvalitnej guľatiny vyšších tried sa na trhu ešte nedávno predávala až za 70 eur. Po tohtoročnej veternej kalamite, ktorá zničila lesy na veľkých územiach, však ceny dreva mierne klesajú.

(Zdroj: Pravda, 12.8.2014)