Krmivo podľa vlastnej receptúry

"Súčasou masy je pomletá kôra a ihličie zabezpečujúce zveri látky, ktoré inak

získava pri obhrýzaní mladých stromčekov," objasnil zoológ ŠL TANAP-u Jozef Kováč. O fytodendromasu, ktorej receptúru vymysleli práve lesníci v TANAP-e, prejavili záujem aj lesníci z iných oblastí Slovenska.

Vysoká zver v TANAP-e po kalamite v roku 2004 sa najmä v zime presúva do oblastí, ktoré kalamita nepoškodila. V týchto lokalitách nachádza dostatok obživy a miesta na úkryt pred predátormi. Prikrmovaním zveri chcú lesníci zamedzi poškodzovaniu obnovovaných lesných porastov. Podľa Kováča,

prikrmovaním zver dostáva len necelú polovicu množstva potravy, ktorú denne potrebuje. Okrem špeciálnej fytodendromasy prikrmujú lesníci zver senážou, letninami a v malom množstve aj jadrovými krmivami.

Príroda, aj v TANAP-e, je podľa Kováča pod veľkým vplyvom civilizácie. Sú zmenené nielen lesné porasty, ale aj podmienky, v ktorých zver žije. Autoregulačné mechanizmy síce fungujú, ale pokiaľ ich človek svojou činnosou naruší, musí podľa Kováča človek prírode pomôc. Zvýšená

koncentrácia raticovej zveri má vplyv aj na predátorov. "TANAP má vyššie stavy predátorov ako okolitá krajina už dnes," uviedol Kováč.

V roku 2006 žilo na území TANAP-u a Pieninského národného parku a v ich ochrannom pásme v správe ŠL TANAP-u 620 kusov jelenej zveri, 239 kusov srnčej zveri, 118 ks diviačej zveri, 40 medveďov, 23 vlkov, 33 rysov, 103 hlucháňov, 28 tetrovov, 205 jariabkov a 297 kamzíkov. ŠL TANAP-u spravujú

približne 50 % celého územia TANAP-u.

(sita)