Kradne sa v malom aj vo veľkom

Hovorkyňa Štátnych lesov TANAP-u Lenka Burdová uvádza ako príklad jesenný hudobný festival, ktorý sa konal pred pár rokmi v autokempingu v Tatranskej Lomnici. „Páchatelia spílili a na odvoz pripravili vyše šesťdesiat kubických metrov dreva v hodnote presahujúcej tritisíc eur. Nestihli ho však odviezť pre zamknuté rampy na lesných cestách,“ vyberá z početných krádeží v TANAP-e. Zlodeji necúvnu ani pred piatym stupňom ochrany - v roku 2012 vyrúbali smreky v ochrannom obvode Podspády. Škoda na majetku presiahla šesťsto eur, environmentálnu škodu vyčíslili na vyše 27-tisíc eur.

Väčšina stromov ukradnutých počas roka slúži na kúrenie. Pred vianočnými sviatkami sa objavujú aj krádeže mladých ihličnanov vhodných na dekoráciu. V snahe minimalizovať tieto prípady lesníci hliadkujú v lesoch.
Vianočné stromčeky zvyčajne nekradnú ľudia z osád. „Ide skôr o motorizovaných zlodejov, ktorí veľmi dobre poznajú lokalitu a idú, takpovediac, na istotu. Vedia, že musia prísť nenápadne, stromy rýchlo odpíliť, nahádzať ich do auta a ujsť. Aj preto sa také krádeže stávajú zvyčajne v lesných porastoch pri cestách,“ prezrádza vedúci ochranného obvodu Štátnych lesov TANAP-u Tatranské Matliare Eduard Petrášek.

Zlodeji si vyberajú najmä urastené jedle, no nepohrdnú ani pekne stavaným ihličnanon s nejakou tou zlomenou vetvou. V tomto roku zatiaľ nezaznamenali žiaden taký prípad, podľa E. Petráška je však ešte skoro - zlodeji chodia na vianočné stromčeky tesne pred sviatkami. „Minulý rok zlodej pred Vianocami vypílil a ukradol na jednom mieste desať urastených jedličiek. Vznikla holina.“

Obyvatelia osád roztrúsených okolo národných parkov i bežných lesov robia lesníkom vrásky na čele počas celého roka. Do lesa vraj chodia pravidelne, hlavným dôvodom je drevo, ktoré v lete doplní zber čučoriedok, malín a húb. Najviac stromov zmizne podľa E. Petráška v zime, v lete sa kradne menej dreva, najmä na varenie. „Vždy ukradnú toľko, koľko unesú. Nerobia si zásoby, pretože aj v osade sa kradne, a tak les navštevujú permanentne,“ hovorí.
Lesy okolo osád podľa zasvätených postupne miznú. Príkladom sú napríklad lesy nad obcami Rakúsy a Stráne pod Tatrami, ktoré nahradilo obrovské krovisko. Prax je vraj taká, že chudobní ľudia z osád najprv zlikvidujú stromy v susedstve a potom sa posúvajú ďalej. „Je to začarovaný kruh. My vieme, že obyvatelia osád likvidujú lesy, snažíme sa ich aj pristihnúť, no je to mimoriadne ťažké. Sú vynachádzaví a dajú si rýchlo vedieť, že sme v lese. Keď ich prichytíme, drevo zhodia, odhodia aj sekerku a všetko zatĺkajú. Lesy sa menia na holiny, kde rastú len kriaky. Keďže lesný zákon jasne ukladá, že na vytvorených holinách musíme vysadiť nový porast, tak ho vysadíme, postaráme sa oň a oni ho za pár rokov zlikvidujú,“ približuje situáciu vedúci ochranného obvodu Štátnych lesov TANAP-u Tatranské Matliare Eduard Petrášek. Pripúšťa, že budúcim zlodejom pripravujú palivové drevo rovno pod nosom.
Stretnúť obyvateľov z osád s drevom na pleci nie je problém. Na rozdiel od minulých rokov sú smelí a sebavedomí. Keď zbadajú lesnú stráž, neutekajú. Počkajú a ukazujú povolenie na drevo, prízvukujúc, že nekradnú. Neprekáža im, že doklad je z iného revíru. „Je im to úplne jedno. Pre nich je podstatné, že majú papier,“ vysvetľuje člen lesnej stráže, ktorý si neželal byť menovaný. Pre väčšinu je vraj ťažké pochopiť, že povolenie na odvoz dreva sa vzťahuje len na množstvo, ktoré si zaplatili, a že nejde o celoročnú permanentku na výrub stromov.
Keď sa treba legitimizovať, neváhajú použiť cudzie doklady.

„A vy ste kto? Lesná stráž? Vy nie ste naša lesná stráž!“ bráni sa obyvateľ Strání pod Tatrami. K povoleniu z iného revíru prikladá občiansky preukaz. Neprekáža mu, že patrí žene. Iný doklad totožnosti vraj nemá.

Zabrániť krádežiam je ťažké. „Nepomáha ani obmedzovanie vstupu do lesa, ako napríklad v období extrémneho sucha pri zvýšenom riziku vzniku požiaru. Nič nerešpektujú,“ rozčuľuje sa člen lesnej stráže. Tvrdí, že nepomohlo ani to, keď v minulosti do osady vozili odrezky. „Drevo predali a išli do lesa kradnúť. Ich rukopis rozoznáte hneď - stromy vytínajú približne v metrovej výške od zeme. Prečo to tak robia, sme sa doteraz nedozvedeli. Na stromoch, ktoré ostali, robia záseky. Či si ich tak označujú, netuším,“ pokračuje lesný strážnik.

Všetkých osadníkov nemožno hádzať do jedného vreca. Nájdu sa aj takí, ktorí si kúpia platné povolenie na odvoz odpadového dreva - konárov a dreva do priemeru sedem centimetrov. „Cena je v podstate symbolická. Za kubík dreva zaplatia 1,87 eura. Za jednu káru, ktorú potrebujú na denné kúrenie, dajú päťdesiat centov,“ vyčísľuje E. Petrášek. Ľudí s platným povolením je však zlomok - denne si poň príde šesť-sedem ľudí. V osadách však žijú stovky.
Paradoxne, pri ilegálnom výrube dreva sa narobia viac, ako keď je všetko v súlade so zákonom. Odpadové drevo je totiž pripravené na odber - stačí naložiť na vozík a ísť. Stromy treba vyrúbať a odtiahnuť z lesa vzdialeného od domu aj niekoľko kilometrov. „Zrejme to však inak nevedia. Jednoducho musia chodiť do lesa každý deň. Pre nich je to celodenná robota,“ myslí si jeden z obyvateľov Strání pod Tatrami.

Krádeže dreva na kúrenie či mladých stromov pred Vianocami sú však ničím v porovnaní so kšeftami, kde sa strácajú nepomerne vyššie sumy. Stromy odpílené meter nad zemou však vidno na prvý pohľad.

(Zdroj: Plus 7 dní, 11.12.2014)