Komentár: O osude lesníctva na Slovensku sa rozhoduje na Muránskej planine

Veľmi dobre vieme, kde na Slovensku máme v národných parkoch pôvodné aj nepôvodné smrečiny, ktoré keď prejdú do bezzásahu, s ich nízkou autoregulačnou schopnosťou sú odsúdené na rozpad. Deväť národných parkov s deklarovanou 50% a 75% bezzásahovosťou zatrasie od základov so smrečinami na Slovensku. Po podkôrnikových kalamitách to bude druhý ťažký úder pre smrekové porasty a lesníctvo vôbec.

Ako malý osemročný chlapec som s otcom na Polesí Hrdzavé na Muránskej planine dal podľa jeho pokynov prvú bodku na kmeň stromu určeného na ťažbu. Dnes mám 58 rokov a s úžasom sledujem nároky ochranárskej obce, ktoré neberú ohľad na históriu a názor iných skupín vidieckeho obyvateľstva.

Panstvo Muráň bolo najväčším majetkovým celkom rodov Koháry-Coburg. Filip Coburg užíval panstvo Muráň a jeho lesný majetok najdlhšie a značne zmodernizoval celé hospodárstvo, najmä lesné. Zalesňovanie a hospodársky plán sa neuplatňoval. Až v roku 1809 v Beňuši a v roku 1812 sa na Muránskom panstve vysievala jedľa na rúbaniská a zbieralo sa semeno. Skutočné hospodárenie v lese nastalo až po príchode Ľudovíta Grainera, ktorý sa stal riaditeľom lesov aj na Muránskom panstve. Zaviedol poriadok a systém do lesného hospodárenia. Vykonaná úprava lesného hospodárstva Grainerom bola progresívna a slúžila ako vzor pre iné lesné úrady.

V roku 1840 bol vytvorený Lesný úrad v Muráni. Po druhej svetovej vojne bol vytvorený Lesný závod Muráň, ktorý patril pod Krajský inšpektorát Košice. V súčasnej dobe sú v jadrovej časti Muránskej planiny dve lesné správy v pôsobnosti Odštepného závodu Revúca.

Povozníctvo a furmanstvo bolo okrem poľnohospodárstva druhou najčastejšou formou obživy Muránčanov. V lete prevládalo poľnohospodárstvo. Lúky na Muránskej planine majú dodnes pomenovanie podľa mien gazdov. Baranovo – gazda Baran, Gajdáľky – gazda Gajdáľ, Maratínova poľaň – gazda Maratín, Vrbjarova poľaň – gazda Vrbjar. Poľnohospodárske pozemky v okolí Muráňa si miestni gazdovia kupovali pre obživu svojich rodín. Mnohí z nich odchádzali do Ameriky, aby si za zarobené peniaze  mohli kúpiť roľu v rodnej obci. Veľakrát si obmedzovali jedlo, aby na túto kúpu našetrili.

Teraz chce Ministerstvo životného prostredia pozemky prevziať pod svoju správu a lesy previesť do bezzásahu. Tento zámer nie je nič iné ako neúcta k našim predkom, aj dnes tu žijúcim ľuďom, pracujúcim v poľnohospodárstve a lesníctve. Aj dnes v jadrovej časti Muránskej planine na území dvoch lesných správ vygenerujeme pre živnostníkov zárobok 800 000 € ročne. Pre obec Muráň daň z nehnuteľnosti v sume 100 000 € za rok. Do toho musíme zahrnúť  drevnú surovinu (ekologický, obnoviteľný, udržateľný zdroj, viažuci uhlík na dlhé desaťročia až storočia), ktorá živí ďalších ľudí v regióne alebo inde na Slovensku.

Samozrejme nie sme proti turizmu, ale uvedomme si, že Muránska planina nie je Yellowstone  ani Vysoké Tatry. Zonácia predkladaná ochranárskou obcou by mala obrovský sociálny dopad. Lesníci  vystupujú slušne, neagresívne, robíme si svoju robotu. Výsledok - útoky na lesnícky stav, agresivita, kriminalizácia, vyhrážky. Ekoaktivista poukáže na to, že Technická univerzita vo Zvolene ho naučila len stavať cesty a rúbať. Je to zarážajúce, ale ešte viac nepochopiteľné, že na to nereagujeme, nereaguje ani dekan lesníckej fakulty či rektor univerzity. Či ticho súhlasia s vyjadreniami o úrovni ich školy? Nereagovali sme ani pri vzniku veľkých kalamitných holín, nevedeli sme to verejnosti vysvetliť, čo sa nám dnes vracia. Sami na seba poukazujeme, aké „chyby“ sme spravili – a pritom sme len dodržiavali zákony Slovenskej republiky. Čo robí ochranárska obec – sú bez chyby?! Rodič, ktorý iba karhá svoje deti, je zlý rodič. Lesníctvo na Slovensku má stále popredné miesto vo svete, má obrovské množstvo odborníkov. Naučme sa prezentovať a vyzdvihovať dobré veci a hlavne odbornosť. Máme čo ukázať.  

Ministerstvo životného prostredia sa hrá na hru o národných parkoch. V skutočnosti sú to v drvivej väčšine prírodné parky (Natur Park). Ochrana prírody na Slovensku potrebuje kvalitné prehodnotenie chránených území v zmysle Programového vyhlásenia súčasnej vlády a až potom môže kvalifikovane rozhodnúť a konať. V opačnom prípade je to vysoko neodborné. Čo si máme myslieť o tom, keď organizácia IUCN v roku 2016 prehodnotila územie NP Muránska planina a zaradila do kategórie V, čiže úroveň chránenej krajinnej oblasti s doplnkom ponechania hospodárenia v terajších rozmeroch.

Kriticky ohrozeného hlucháňa má zachrániť ničnerobenie? Presadzovaná druhova ochrana  likviduje druhy navzájom. Hlucháňa chceme udržať v súžití s medveďom, vlkom, rysom, líškou, kunou, krkavcom. Všetky tieto druhy majú v prírode svoje miesto, aj v človekom zmenených ekosystémoch, urbanizovanej krajine. Tak isto ako človek, musia mať však svoje limity. Či človeka chceme silou-mocou z tohto reťazca vylúčiť? No my sme jeho súčasť.

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský v roku 2020 dvakrát navštívil Muránsku planinu, aby sa na vlastné oči presvedčil, o čo vlastne v tejto kauze ide, aby mohol kvalifikovane rozhodnúť. Je to úctyhodné. Podľa jeho pokynov sme vypracovali návrh – zonáciu. Z navrhovanej výmery NP cca 25 000ha sme navrhli národný park s výmerou cca 11 000 ha, so všetkými doterajšími prírodnými rezerváciami,  s 50 percentnou bezzásahovosťou s dobrým výhľadom na 75 percentnú bezzásahovosť. Zbytok by tvoril prírodný park. S týmto návrhom súhlasia všetky dotknuté subjekty aj s 15-timi dotknutými samosprávami. Nesúhlas vyjadrila len ochrana prírody. Potom kde je tá rovnováha medzi dotknutými subjektmi, alebo komu má slúžiť Národný park Muránska planina?

Veríme tomu, že minister Ján Mičovský nám pomôže presadiť odbornosť, kritériá a zákonnosť tohto procesu, kde bude mať lesníctvo  so svojim odborným a jemným hospodárením, tak ako doteraz, svoje pevné miesto. Lesníctvo a poľnohospodárstvo budú v týchto hornatých regiónoch vždy dôležité a rozhodujúce piliere života ľudí, ktorí sú spätí s prírodou. Reči o výrube Muránskej planiny sú neodborné a hlboko zavádzajúce. Ochrana prírody má na Muránskej planine tak isto svoje miesto, no v žiadnom prípade to nemôže byť z jej strany diktát, ako je to doteraz pri zonácii Národného parku Muránska planina.

Ing. Cyril Bábeľa st.        

(Autor je vedúcim Lesnej správy Veľká Lúka, Odštepný závod Revúca, LESY SR, š. p.)