Komentár: Bohaté budú krajiny s vodou. A tá sa tvorí v živom, zdravom a vitálnom lese

A je to tu. Ktorý štát bude bohatý? Ten, ktorý bude mať vodu, zdroje vody. Tvrdím to už dávno. V máji 2015 som sa zúčastnil ako vedúci delegácie za Slovenskú republiku na Svetovom fóre o lesoch Organizácie spojených národov v New Yorku. Zúčastnilo sa tam cca 170 štátov z celého sveta. Už tam rezonovala otázka vody. Pochopil som to najmä pri neformálnych, bilaterálnych rokovaniach, čo bude voda za artikel a že kvôli vode raz môžu byť vojny. Chcem veriť, že sa toho nedožijem.

Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) navrhuje v rámci tretej vlny privatizácie sprivatizovať okrem iného aj štátne lesy a štátnu pôdu. „No paráda“. Bohatí saudsko-arabskí šejkovia, ktorí zbohatli zo ziskov z ropy, postavili megalomanské, prepychové mestá a rezorty na piesku v mori alebo pri mori, kde nie je pitná voda a ktorým určite ostali z ropy ešte nejaké „úspory“, si môžu mädliť ruky. Prečo? Pozor! My Slováci máme od prírody takú zvláštnu vlastnosť, to zvykne vravievať jeden môj kolega, že za peniaze zapredáme aj dušu, nie ešte nejakú vodu alebo zdroje vody. Som presvedčený, že zodpovední za tento štát už konečne pochopia, že v prípade vody ide do tuhého.

Naše lesy sú národné bohatstvo nás všetkých a bezpochyby pri 41 – 45% lesnatosti Slovenska sú zároveň najväčším zdrojom vody. Skoro 50% lesov na Slovensku sú na liste vlastníctva Slovenskej republiky, čiže nášho štátu, nás všetkých. Spravuje ich v mene štátu štátny podnik LESY SR. Ja osobne po 33 ročnej praxi u štátnych lesov som presvedčený, že hospodárime odborne a profesionálne v duchu odkazu J.D. Matejovie, aby sme ich zanechali našim potomkom pre osoh a úžitok. Ešte raz pripomínam,  že vlastník je štát a súčasný správca, obhospodarovateľ - štátny podnik. Sú polemiky, či je štát dobrý gazda alebo nie. To tu teraz rozoberať nechcem, bolo by to na ďalší článok.

Vráťme sa k lesu, vode, zdrojom vody a ostatným úžitkom lesa, ktoré naša spoločnosť, občania alebo teraz tak politicky preferovaná „spoločenská objednávka“, či Vinšovsky „nároková skupina“ tak samozrejme, prirodzene a zadarmo z lesa užíva. Chceme plasty? Nechceme. Nároková skupina, občania, „spoločenská objednávka“ potrebujete k svojmu dennodennému životu drevo alebo výrobky z dreva? Áno alebo nie? Stoličku, stôl, posteľ, nočný stolík, skriňu, podlahu, krov, truhlu, kolísku, varešku, drevenicu, papier... veď to všetko je z dreva, jedinej našej obnoviteľnej suroviny a dokonca, čuduj sa svete, aj najekologickejšej! Chceme ísť do lesa na hríby, jahody, prechádzku, turistiku, rekreáciu, bicyklovať? Chceme. Teraz zvlášť, keď zúri korona a cestovanie do zahraničia je obmedzené.

Čo nám toto všetko, čo som písal poskytuje? No predsa les. Aký les? Som presvedčený, že všetci lesníci, ale aj občania, spoločnosť sa zhodneme, že zdravý, vitálny, živý les. Kde bude takýto les? Predsa tam, kde sú odborní, vzdelaní, múdri lesníci, ktorí sa generačne o les starajú a ochraňujú ho už storočia, ktorí v ňom hospodária tak, aby sme mali z neho úžitok a osoh všetci občania tejto krajiny. V takomto lese sa bude tvoriť a vznikať voda.

Doteraz boli bohaté tie krajina a štáty, kde bola ropa, zlato, diamanty. Ropa sa už pomaly míňa a nahrádza inými, alternatívnymi, ekologickejšími zdrojmi energie. To sa dá a kvôli životnému prostrediu a klimatickým zmenám aj musí. Ale voda? Voda je pre spoločnosť a človeka tak dôležitá ako krv v žilách. Nahradiť ani vyrobiť sa nedá. Nespravme a nedopustime s lesnou pôdou to, čo sa nám „úspešne“ už 31 rokov darí s poľnohospodárskou pôdou – najúrodnejšia = priemyselné parky, alebo nám zarastá a pustne. Potraviny na 60-70% dovážame. Poučme sa! Aspoň lesnú pôdu, to je vlastne les a z neho vzduch, voda, drevo a všetky tie vyššie spomínané celospoločenské funkcie, ktoré nám prinášajú osoh a úžitok, si zachovajme a vážme! Majme aspoň k tomuto generačnému dedičstvu našich predkov úctu. Toto nech je memento pre našich, nami volených politikov. Memento pre všetky nárokové skupiny, občanov alebo teda „spoločenskú objednávku“.

Záverom sa znovu pýtam: Kde bude život? Tam, kde bude voda. A kde bude voda? Tam, kde budú zdravé lesy. A kde budú zdravé lesy? Tam, kde budú uvedomelí, odborní, telom a dušou zanietení lesníci, ktorí berú svoje povolanie ako poslanie. Tak ako učiteľky a učitelia, ktorí nás učili. Ako doktori, ktorí nás ošetrujú a liečia. Ako opatrovateľky v domovoch sociálnych služieb. Dopestovanie zdravého lesa trvá aj tri - štyri generácie. To je rozdiel oproti výrobe jogurtov, áut a pod. Toto nezmenia žiadne moderné terminusy – technikusy, to je príroda, večný kolobeh bytia a žitia človeka, prírody, ktorý funguje po stáročia. Uvedomme si  to, rešpektujme to, podľa toho rozmýšľajme a konajme so zdravým rozumom. Nič viac, nič menej.

Ing. Jozef Spevár

(Autor je odborný lesný hospodár, dlhoročný pracovník š. p. LESY SR, v ktorom pôsobil na viacerých manažérskych pozíciách a pracoval aj vo vedení ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka“)