Klobúk dole

Chcel zastaviť drancovanie lesov. Pri vstupe do nich si z rešpektu snímal z hlavy klobúk. Založil prvé lesné škôlky v Uhorsku a namiesto sekier zaviedol pílu.

Syn lesného robotníka, ktorý to v roku 1814 dotiahol až na cisársko-kráľovského komorského lesmajstra, sa dlho zaoberal myšlienkou, ako zastaviť drancovanie už baníctvom aj tak dosť zdevastovaných lesov. Prišiel s nápadom zakladania lesných škôlok a tiež umelým zalesňovaním holín.

- Dodnes sa uplatňuje napríklad umelé zalesňovanie, samozrejme, ktoré sme povýšili už na zákonné normy, že do dvoch rokov každá holina, ktorá vznikne po ťažbe dreva, musí byť zalesnená, - hovorí Peter Morong, generálny riaditeľ Lesy SR.

Okrem výsadby v normálnych prístupných lokalitách sa zameral aj na extrémne lokality. Použil špeciálnu metódu. - Semeno bolo vo vreciach spolu so zemou a hnojivom zhadzované z horných partií a tak zasiahli aj nedostupné miesta. - spomenul Július Burkovský, lesník a ochranár.

Príkladom toho, aké následky môže mať zníženie hornej hranice lesa, je aj lavína, ktorá padla v roku 1924 do osady Rybô. Zahynulo pri nej takmer 20 ľudí.

- V oblasti Krížnej bola výrazne znížená horná hranica lesa ešte v priebehu Valašskej kolonizácie, keď sa vytvárali voľné pasienky na pasenie oviec. Po týchto strmých svahoch je ideálna možnosť na odtrhutie a sklz lavín, - uviedol J. Burkovský.

Porasty založené J.D. Matejovie sú dodnes na Starých Horách pri Harmanci a Slovenskej Ľupči. Jozef Dekrét sa zaujímal aj o sociálne postavenie lesných robotníkov. Organizoval pre nich školenia a konzervatívnych drevorubačov dokázal zvyknúť si na modernejšiu pílu. Na svojho predchodcu si zaspomínali aj lesníci v Banskej Bystrici. Celoživotným posolstvom Jozefa Dekréta Matejovie bolo chrániť lesy aj pre budúce generácie.

Zdroj: rtvs