Honba na čarodejnice?

Dlhodobo trvajúce vysoké teploty, sucho a nedostatok zrážok počas vegetačného obdobia, ktoré nasledovali po miernej a na zrážky chudobnej zime, sa nepriaznivo podpísali na stave prírody. Teplotné rekordy a nedostatok vlahy oslabili rastlinné spoločenstvá a zapríčinili vznik priamych škôd. Vytvorili sa ideálne podmienky na premnoženie škodcov. V lesoch sa rozmnožil predovšetkým podkôrny a drevokazný hmyz. Jeho gradácia v tomto období má viac ako kalamitný charakter. Teplo a sucho nie sú jedinými faktormi, ktoré ovplyvňujú jeho početnos. Viac ako rozhodujúcim faktorom na zvýšenie početnosti je stav podkôrnikov v predchádzajúcom roku, ktoré sú po prezimovaní základom ďalšieho premnožovania.

Bez generálneho pardonu

Hneď po kalamite v novembri 2004 lesníci upozorňovali na nebezpečie premnoženia hmyzích škodcov. Ako základnú požiadavku stanovili nevyhnutnos spracova všetku smrekovú kalamitnú drevnú hmotu bez ohľadu na stupeň ochrany. Túto požiadavku sa pod názvom „generálny pardon“ zo zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny nepodarilo dosiahnu.

Na spracovanie kalamity a likvidáciu následkov štátny podnik Lesy SR v Banskej Bystrici nedostal od štátu ani korunu. Práve naopak - namiesto pomoci a podpory boli všetky racionálne snahy o zvládnutie tejto doteraz najväčšej živelnej kalamity v lesoch brzdené a blokované. Nie vinou lesníkov boli často uprednostnené ekonomické aspekty osobného či skupinového charakteru pred ekologickými, a to v lesníckom i ochranárskom spektre.

Zásadným argumentom lesníkov, ktorý vyplýval i zo skúsenosti z podobných menších kalamít, bola potreba rýchleho spracovania a ošetrenia všetkej kalamity. Tak sa spracovala napr. osrblianska kalamita z roku 1996, kde nedošlo k následne podkôrníkovej kalamite a dnes sú tam založené zdravé lesné porasty.

Malo sa kona rýchlo

Kalamita si vyžadovala mimoriadne a nekonvenčné riešenia. Zákon napriek jeho nedostatkom umožňuje povolenie takýchto výnimiek, a to i v rozsahu spomenutého „generálneho pardonu“. Je to možné aj v prípade Natury 2000 a vtáčích území. Výnimky povolené neboli. Orgány štátnej správy a ochranárske mimovládky zamietali všetky žiadosti, robili prieahy v konaniach a úspešne „chránili naše lesy“. V rôznych stupňoch ochrany prakticky na celom postihnutom území zostali nespracované smrekové vývraty a zlomy. Tisíce stromov ponechaných na bezzásahový samovývoj prekračovali hranicu kalamitného základu (určený je slovenskou technickou normou).

Mnohonásobne sa prekročil, lepšie povedané, ignorovali ho.

To je rozhodujúci faktor, ktorý za prispenia ideálnych poveternostných podmienok odštartoval omnoho horšiu kalamitu, ako bola tá z novembra 2004. Tu nejde o biotopy, či stupne ochrany, ale o to, koľko smrečín sa ešte podarí zachráni! Hrozivým paradoxom je fakt, že smrek je najviac ohrozený práve v pôvodných biotopoch, resp. v oblastiach, kde je smrek v optime jeho rozšírenia. Ako sa to skončí? Živoriacimi lesmi? Či skôr lesmi bez života, teda -màtvymi?! To sú otázky, ktoré si kladú lesníci na Slovensku.

Zelená inkvizícia

Argumenty zo strany lesníkov na dodržiavanie nevyhnutných zásad hygieny v smrekových porastoch boli ochranármi prírody vyhlasované za prežitok a dogmatizmus, za chybné učenie škodiace lesom a ochrane prírody. Aj dnes mnohí z nich vidia v lesníctve len kubíky dreva a peniaze, neprijímajú akékoľvek fakty trvaloudržateľného rozvoja a naďalej hlásajú len svoju „pravdu“. Vyhlásili honbu na čarodejnice a vystupujúc ako stredoveká inkvizícia, bránia svoje ničím nepodložené experimenty ako jediné správne. Žiaľ, táto novodobá zelená inkvizícia je podporovaná aj značnou časou médií. Hlas lesníkov by bolo najlepšie upáli na hranici.

Pravda je však iná. Varovania, že bezzásahovým režimom môže dôjs k škodám nevyčísliteľnej hodnoty a práve najcennejšie biotopy môžu by poškodené, či zničené, sú i napriek alarmujúcej skutočnosti naďalej dogmaticky obhajované. Nepravdivé tvrdenia a jednostranné informácie sú predkladané i do Bruselu, a ten je často zneužívaný na strašenie kritikov. Toto sa deje za peniaze daňových poplatníkov, v neprospech občanov a v neprospech prírodných hodnôt. Žiaľ, došlo to tak ďaleko, že už nie sú ohrozené len biotopy, ktoré si privlastňujú, resp. privlastnili ochrancovia prírody, ale aj celé oblasti hospodárskych lesov. Je ohrozená lesnatos a v dôsledku toho aj hospodárske, sociálnoekonomické a ostatné úžitky lesa. To zákonite povedie k podstatnému zníženiu tej kvality životného prostredia, na ktorú majú občania ústavné právo.

Škody sú obrovské a dajú sa vyčísli. Vznikli na majetku štátu, obcí, cirkvi, v lesoch súkromných vlastníkov i spoločenstiev. Ešte väčšie sú však škody nepriame, za ktoré nám účet vystaví budúcnos. Vznikli na lesoch Slovenska a tie v tomto nezmyselnom spore, ktorý nemusel a nemal vzniknú, dopadli najhoršie. Bol na nich spáchaný zločin. A v duchu možno trocha detektívnej, no vôbec nie veci neprimeranej klasiky sa lesnícka verejnos dnes musí nahlas spýta: V čí prospech?!

(zdroj: SME, Ján Štefánik)