Glosa: Les a príroda ako chrám, strom ako oltár

Modlím sa k Bohu pri strome ako pri oltári. Dotýkam sa ho, objímam, pozerám nahor do jeho koruny a mám pritom pocit, že mohutný a košatý strom, plný životnej energie a sily prírody, je mojou spojnicou medzi zemou a nebom, mostom od cválajúcich dní k jedinečnosti chvíle, výťahom z prízemnosti do duchovnej výšky. Keď sa prežehnávam, cítim vďaka stromom a prírode pokoru a vďačnosť. Prostredníctvom stromov akoby som dostával odpoveď z nebies na to, ako mám žiť, ako sa mám zachovať v danej etape svojho života, ako sa mám rozhodnúť, aby som si mohol s čistým svedomím povedať, že som ostal slušným človekom.

Mám svoje obľúbené stromy. Starý dub, solitér na horizonte nad našou dedinou, na hranici dvoch chotárov, ktorý hľadí doširoka - doďaleka ako do budúcnosti v dvoch údoliach - Hornádu a Torysy. Veľký a hrubý orech na konci našej záhrady, rozmáchnutý nad včelínom, ktorý má na kmeni šesť krížikov a v kôre hlboké vrásky, do ktorých rád vkladám svoje prsty a prosby. Borovica na ceste na Kalváriu na kopci nad Lánskou v mojom rodnom meste, okolo ktorej som prekráčal svoje detstvo a dospievanie, aby som sa k nej len celkom nedávno vrátil ako zrelý človek, ktorý nikdy nezabudne, odkiaľ prišiel a vďaka bohatým skúsenostiam vie, kam kráča a prečo.

Stromy, sviežo zelené a zhlboka dýchajúce, hlboko zakorenené a ukotvujúce vzťahom k nim aj nás samotných, predstavujú koncentrovaný život. A preto súhlasím s lesníkmi z Islandu: objímajme ich, pokiaľ môžeme. Ďakujme, že sú. A urobme všetko, aby boli. Zelené, zdravé a silné.

Jozef Marko