Furman: Pre divákov sme cirkusanti

Okolo 1500 návštevníkov zavítalo podľa organizátorov na 13. ročník Zimnej furmanskej súťaže ťažných koní, ktorá sa konala v sobotu 30. januára v Hriňovej.

Súťaž začala sprievodom furmanov po meste. Furmani si potom zmerali sily pri futbalovom ihrisku na Murínke v troch disciplínach – slalom na čas, silová súťaž v páre a silová súťaž v jednotke. Prihlásilo sa celkom 18 furmanov s párom koní. Okrem štyroch domácich súťažiacich prišli do Hriňovej napríklad aj furmani z Krupiny, Golianova, Prešova či Klenovca.
Hmla sa pomaly dostáva z vrchov až do doliny. Je sobota, krátko po štvrtej hodine a pri hriňovskom sídlisku Murínka pomaly utícha ruch. Rýchlo sa zotmieva, keď z reproduktorov zaznievajú mená víťazov poslednej súťažnej disciplíny aj celej súťaže. To je už väčšina z 1500 divákov doma alebo na ceste domov. Tak to už býva tradíciou na každom ročníku furmanskej súťaže. Diváci si prišli po zážitok, niektorí na nejaký ten pohárik či dva, no záverečné reči ich nezaujímajú. A tak si ich vypočujú iba furmani.

- Kone musíte nielen nachovať, musíte ich mať radi," hovorí na záver domáci furman Peter Malček a preberá fujaru, ktorá je určená víťazovi zimnej Furmanskej súťaže ťažných koní v Hriňovej. Malček v celkovom poradí predbehol druhého Michala Raškeviča a tretieho Pavla Kitaša.

Čo furman, to iný príbeh. V prvej disciplíne tretie miesto, v druhej rovnaké umiestnenie. Sľubnú pozíciu na celkové umiestnenie pokazila reťaz, ktorá sa uvolnila a zastavila tak sľubnú pozíciu. „Určite by sme to s Princom potiahli ďalej," povzdychne si

Jozef Jurko robil pomocníka svojmu synovi Lukášovi. S Princom a ďalšími koňmi pracuje v hore, no nie na Slovensku. Za prácou sa z Prešova presťahoval na Moravu. Je tam už štvrtý rok. Išli za robotou, tak ako sa chodilo voľakedy. Nevylučuje, že neskôr sa s koňmi v ceste za robotou pohne ešte ďalej. Aj keď nateraz je v Čechách práce dosť.
Jeho vnuk, sedemročný Alexander, v depe zručne riadi obrovské zviera ťahajúce pár ľahkých kusov dreva. Malý chlapec s ním robí, čo chce. Prechádza mu popod brucho alebo pomedzi nohy, dvíha prednú alebo zadnú nohu. A Jozef sa na neho pozerá s pokojom starého veterána. Princa kúpil pred niekoľkými rokmi a vychoval si ho. Postupný výcvik z neho spravil dobrého ťažného koňa. Teraz na Princa nedá dopustiť. - Je to stopercentný kôň, vie všetko, iba rozprávať nie, - vysvetľuje.

Jozef Jurko to s koňmi vie, medzi furmanmi bol jediným, ktorý mal na kone aj potrebnú kvalifikáciu. Je chovateľom koní a jazdcom z povolania. Na svojich kolegov furmanov sa tento profesionál napriek tomu nepozeral povýšenecky, aj podľa neho je najdôležitejšia prax. A samozrejme vzťah. - Pochválil si ho už, - otočí sa počas rozhovoru k svojmu vnukovi. Ten pristúpi k Princovi a potľapká ho po nohe. Vyššie nedočiahne. - Odmena je pri koňoch dôležitá, niekedy je to ovos, niekedy stačí kocka cukru alebo jablko, - dodáva chovateľ.

V Hriňovej bol naposledy v roku 2012, vtedy vyhral. Drevo zatiahol až na viac ako sedemdesiat metrov. Teraz ho o šancu na víťazstvo pripravila odpojená reťaz. Spolu s Princom, ktorý je českomoravský belgický kôň, mal v Hriňovej ešte sliezskeho norika Cedrika.

- Furman musí zvážiť, koľko má kôň ťahať. Aby ho mal na zajtra či pozajtra alebo na ďalšie roky, - hovorí. Podľa neho furmani na súťaži zbytočne prepínajú svoje kone. V robote zapínajú za koňa kubík alebo dva, na súťaži je to až sedem a pol. Keby všetci povedali nie, mohlo by sa ťahať dajme tomu tri a pol kubíka. Každý by prešiel do cieľa a meral by sa iba čas.

- Prídeme sem prakticky zadarmo a prepíname svoje kone. Kone, ktoré nás živia. Z chovateľského hľadiska to nie je správne. Pre divákov sme tu ako cirkusanti, - dodáva. Keď chcel súťažiť, musel sa prispôsobiť. Účasť na súťaži ho stála 150 eur iba za dopravu. Keby v ten deň išiel do hory, zarobil by tritisíc českých korún.
Zdroj: dtinfo.sk, sme.sk