Energetický porast v Turni nad Bodvou sa osvedčil

Návrh vtedajších poslancov Národnej rady SR, lesníka Jána Mičovského a vládneho splnomocnenca pre rómske komunity Petra Polláka, aby bol na tunajších nekvalitných poliach založený energetický porast, preto prijali s  porozumením. Na základe projektu známeho odborníka na rýchlo rastúce dreviny  Ing. Ladislava Vargu, CSc., a pod jeho odborným dohľadom tu boli v apríli 2014 Rómami na ploche 2 ha vysadené v spone 2,0 x 0,7 m dvadsaťcentimetrové odrezky vŕb a topoľov.

V januári tohto roku sa tu opäť zišli všetci aktéri, aby urobili odpočet tohto na Slovenku pionierskeho počinu. Vyše desaťmetrový porast dosahuje hrúbku kmeňov 12 cm. Vlani už vydal prvú úrodu v množstve 60 prm paliva, ktoré nedočkaví hospodári spálili skôr ako vyschlo... Porast má však za sebou len prvú, najnáročnejšiu a najmenej efektívnu fázu zakladania, po ktorej bude už bez mimoriadnych nákladov vydávať v približne trojročných cykloch palivovú úrodu. Inžinier Varga odhadol, že na extréme neúrodnej podmáčanej pôde, na ktorej ani predtým nič poriadne nerástlo, tu môžu očakávať  približne 7 až 8 takýchto periód. O obnovu porastu po ťažbe sa automaticky zakaždým postará pňová výmladnosť. 

Projekt však neprináša len palivové drevo pre marginalizované skupiny obyvateľov, ale podporuje aj vytváranie ich pracovných návykov. Uľaví sa tiež okolitým lesom, no ešte dôležitejší je návrat života do predtým takmer bezúrodného poľa. Vrátilo sa sem vtáctvo a drobné živočíchy, z  listového opadu sa začína tvoriť vzácna vrstva humusu. Starosta Atila Oravecz na novom  poraste oceňuje aj jeho vetrolamnú funkciu, pretože pôda v okolí obce je z roka na rok viac sužovaná suchom a veternou eróziou. Darmo, klimatické zmeny sa neblížia, oni sú už tu. Význam lesov, založených aj na takéto účely, bude preto prudko rásť.

To budú musieť zobrať na vedomie aj ochranári, ktorí majú výhrady voči nepôvodnému topoľu. Na to má Varga jednoznačnú odpoveď – použité klony sú jediné schopné bez ujmy znášať extrémne podmienky takýchto stanovíšť. Dilema je preto jasná: buď bude devastácia krajiny pokračovať, alebo tento proces zvrátime niekedy aj za cenu využitia nepôvodných drevín. Podobná diskusia sa viedla aj v neďalekom Hrhove, kde stáročnou valašskou pastvou a následnou eróziou odlesnené zrázy oživila aj cudzokrajná borovica čierna. 

Dnes je tu pôsobivé významné lesnícke miesto dokazujúce, že sa lesníci pred šesťdesiatimi rokmi nemýlili. Ale na chvíľu sa ešte vráťme späť do Turne, kde sme zamlčali dôležitú vec: založený porast bolo totiž treba nákladne oplotiť, pretože tlak srnčej a jelenej zveri bol likvidačný. To však nie je vážny problém len tunajšieho energetického porastu, ale aj veľkej časti lesov celého Slovenka. Vyriešiť ho môže radikálne zmenený prístup lesných a poľovných hospodárov k svojim úlohám, ktorým to však musí umožniť legislatíva. Ale to je už iná kapitola, presahujúca nádejnú lesnícku, krajinársku, ekologickú, energetickú, ekonomickú a sociálnu skúsenosť  spod známeho hradu so slávnym svetovým endemitom.    

Ján Mičovský