Drevo je čoraz cennejšie

Štátny podnik Lesy SR má v rukách dos veľkú moc. Napríklad môže ovplyvni to, aká drevospracujúca fabrika bude na Slovensku úspešná a kto sa k surovine len tak ľahko nedostane. Obhospodaruje polovicu výmery slovenských lesov. Je jediný veľký predajca dreva v krajine. Predchádzajúca vláda pred štyrmi rokmi dosadila na jeho čelo bankára Karola Vinša, ktorý rozbehol zmeny. Obchod s drevom sa začal centralizova, z firmy museli odís tisícky ľudí. Cieľ bol jasný.

Tlak na kvalitu a efektivitu služieb. Hospodárenie sa zlepšilo. Firma si konečne pripisuje väčšie zisky. Po minuloročnej výmene vládnej garnitúry prišiel do podniku aj nový šéf. Bankára vymenil človek z prostredia lesníckeho výskumu, Jozef Minďáš. Niektoré zmeny z čias svojho predchodcu uznáva a chce v nich pokračova. S inými nesúhlasí a chystá sa ich korigova.

* Doteraz ste pôsobili v lesníckom výskume. Neobávate sa manažova podnik so šesmiliardovými ročnými tržbami?

Za roky na poste riaditeľa zvolenského Lesníckeho výskumného ústavu som mal možnos preukáza manažérske skúsenosti. Pred štyrmi rokmi som ho preberal s osemmiliónovou stratou. Keď som odchádzal, bola to už konsolidovaná firma.

* Pomohli vám k postu riaditeľa tejto veľkej štátnej firmy politické kontakty? Vraví sa, že ste nominant HZDS.

Nie. Oslovili ma ako odborníka, uspel som v konkurze. Nikdy som nebol v žiadnej politickej strane. Rezort pôdohospodárstva síce riadi minister z HZDS, no ja nemám na ľudí z tejto strany žiadne bližšie kontakty.

* Po nástupe do funkcie ste začali robi personálne výmeny. Z 26 riaditeľov vašich odštepných závodov museli dve tretiny odís. Prečo? Nespåňali očakávania?

Musím to spresni. Niektorí riaditelia odchádzali do dôchodku. Priame odvolanie sa týkalo zhruba polovice riaditeľov závodov.

* To je dos.

Mám právo zostavi si tím, ktorý bude spåňa moje predstavy o ďalšom smerovaní firmy. Navyše niektorí odvolaní riaditelia neodchádzajú preto, že by boli neschopní. Rátam s nimi na iných funkciách. Aj na generálnom riaditeľstve.

* Lesy SR prešli v posledných rokoch veľkými zmenami. Na čo chcete nadviaza a čo zmeni?

Za krok dopredu považujem, že podnik sa ekonomicky ozdravil. Pomohol hlavne presun prác na externých dodávateľov. Negatívom je, že pri transformácii sa lesy zle rozdelili. Delenie na lesné celky nie vždy zohľadňovalo špecifiká lesníckej výroby. Takže niektorí naši pracovníci, odborní lesní hospodári majú na svojich lesných celkoch priveľa práce, iní sú využití menej. Musíme zabezpeči, aby boli pracovné výkony našich ľudí približne rovnaké.

* Prečo sa štátny podnik nebude transformova na akciovú spoločnos? Táto zmena nemala otvori cestu k privatizácii lesov, ale len spružni riadenie spoločnosti.

Nová vláda rozhodla, že podnik sa na akciovku meni nebude. Takže je zbytočné o tom ďalej polemizova. V konečnom dôsledku je podstatné, či štátne lesy prosperujú. A nie ich právna forma.

* Ekonomika Lesov SR stojí na príjmoch z predaja dreva. Už ste zverejnili, že pripravujete novú obchodnú stratégiu. Aká bude?

Musíme reagova na novú situáciu na trhu. Tuzemské drevospracujúce fabriky rozšírili svoje výroby do tej miery, že domáce lesy už nevedia pokry ich požiadavky.

V minulosti sme niektoré sortimenty dreva nevedeli preda na domácom trhu a museli sme ich vyváža do cudziny. Teraz je dopyt po všetkých druhoch suroviny, od cenných výrezov na dyhy až po vlákninu a palivové drevo. Preto chceme, aby Lesy SR všetko svoje drevo predávali prioritne na tuzemskom trhu.

* Čo domáci obchodníci, ktorí od vás drevo kúpia, aby ho potom predali do cudziny?

Podľa rozhodnutia Protimonopolného úradu SR môžeme cez generálne riaditeľstvo predáva najviac 60 percent dreva. Ostatok musí ís cez lesné závody. A pretože do kompetencií ich riaditeľov vstupova nemôžem, môže sa sta, že sa k drevu dostanú aj obchodníci. Ich vylučovanie z obchodu s drevom navyše môže by dos problematické. V Českej republike už tamojší obchodníci vyhrali súdy, na ktorých žalovali české štátne lesy za to, že im nechceli predáva svoje drevo.

* Ak nebudete drevo vyváža, oslabí sa vaša pozícia v rokovaniach o cenách s jeho domácimi spracovateľmi. Zbavia sa konkurencie nákupcov z cudziny, budú vás tlači do nižších cien.

Cenových špekulácií drevárov sa neobávame. Máme prehľad o podmienkach na okolitých trhoch, a tak si vieme dohodnú zaujímavé ceny.

* Súhlasíte, že Lesy SR ovládajúce dve tretiny trhu s drevom v podstate rozhodujú o tom, aká drevárska fabrika sa na Slovensku rozbehne a aká nie?

Štátne lesy sa v takejto polohe nerady vidia. Aj keď nepriamo sme do nej tlačení. Drevársky priemysel sa často rozvíja živelne a neberie sa do úvahy reálna ponuka dreva. Je zlé, že na Slovensku máme zbytočne veľa píl na ihličnaté rezivo, avšak investícií do nadväzujúcej produkcie finálnych výrobkov s vyššou pridanou hodnotou je málo. Nie je rozumné, aby sa z krajiny vyvážalo neopracované rezivo namiesto toho, aby sa priamo doma využilo napríklad na výrobu nábytku.

* Teda podľa vás na Slovensku chýbajú niektoré drevárske fabriky?

Privítali by sme, keby niekto na Slovensku investoval do pílenia a spracovania kvalitného listnatého dreva. Práve to je dnes už jediná komodita, na ktorú niekedy ešte musíme hľada odberateľa. Pre budúcnos spracovateľského priemyslu je dobré, že sa medzi ministerstvami pôdohospodárstva a hospodárstva obnovila činnos lesnícko-drevárskej rady. Na jej pôde sa lesníci i drevári môžu snaži zladi štruktúru drevospracujúceho priemyslu s ponukou sortimentov dreva.

* Medzi lesníkmi a drevármi dochádza často k ostrým výstupom. Odberatelia vás napadajú, že im nechcete predáva viac dreva.

Drevári často opomínajú, že lesníci nemôžu na trh doda viac dreva, ako im to dovoľuje príroda a platná lesnícka legislatíva. Z terajších celoslovenských ažieb dreva na úrovni zhruba sedem miliónov kubíkov ročne žiadne väčšie posuny hore očakáva nemôžeme. Inak by sme ohrozili stabilitu lesov.

* Prečo neuvažujete o tom, že zvýšite ponuku dreva cez akvizície lesov v zahraničí tak, ako to urobili české štátne lesy na Ukrajine?

Hľadanie nových zdrojov dreva v cudzine nie je úloha našej firmy. To je skôr námet pre silné drevospracujúce firmy, ktoré majú na kúpu či prenájom lesov v zahraničí dos zdrojov.

* Súčasný boj o slovenské drevo ešte zostruje rozvoj výroby energií z drevnej biomasy. Aj váš podnik začal vyrába pre teplárne štiepku z haluziny, čo zostáva v lesoch po vyažení kmeňov. Zlepšuje to ekonomiku firmy?

Zatiaľ nám to žiadny veľký profit neprináša. Na Slovensku neexistujú dotačné podpory pre výrobcov biomasy, ako je to v Rakúsku či Maďarsku. Výroba štiepky stojí zatiaľ o niečo viac, ako sú schopné za ňu plati teplárne. Tento výrobný program nepriamo dotujeme na úkor ekonomiky firmy. Verím, že v blízkej budúcnosti bude aj táto výroba zisková. No produkciu štiepky aj tak neplánujeme výrazne zvyšova. Ponecháme ju na terajšom objeme zhruba 130-tisíc ton ročne.

* Neplánujú sa Lesy SR zapoji do pestovania plantáží rýchlorastúcich drevín? Tak by teplárne mali nové drevo a nemuseli by ho bra drevárom.

Plantáže sa musia sta základ rozvoja využitia biomasy v krajine. To je priestor pre farmárov. Domáci agrosektor môže na založenie plantáží využi zhruba 300-tisíc hektárov menej úrodných či vôbec nevyužívaných pôd. My lesníci im pri tom chceme poskytova naše služby a odborné rady, prípadne vstupova do spoločných projektov. Ale pre nás zostáva hlavný biznis pestovanie kvalitného dreva pre drevospracujúci priemysel.

* Na Slovensku sa opä začalo viac kúri drevom v rodinných domoch. ¼udia sa však sažujú, že od lesníkov vedia kúpi palivové drevo len veľmi ažko.

Platí to isté ako pri drevárskych podnikoch. Naša ponuka dreva je obmedzená a nemôže kry zvyšujúcu sa potrebu z dôvodu nekontrolovaného prechodu ľudí zo zemného plynu na spaľovanie dreva. Vieme uspokoji len čas požiadaviek na palivové drevo. Ak by sme ho predávali priveľa, ochudobnili by sme drevospracujúce podniky. Navyše tie nám ponúkajú zaujímavejšie ceny.

* Uplynulé roky podnik spracovával následky veternej kalamity zo záveru roka 2004. Už skončil?

Kalamita je už plne spracovaná s výnimkou menších území, na ktoré sme nedostali povolenia od úradov životného prostredia. Tam teraz hrozí rozšírenie podkôrneho hmyzu. Ten sa dostáva aj do okolitých zdravých lesov a tak vznikajú nové škody.

(Ivan Haluza, Trend, 8.3.2007)