Drevná štiepka nahrádza zemný plyn
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Drevná štiepka môže, ba už aj úspešne nahrádza zemný plyn pri výrobe tepla. Pri súčasných cenách je teplo získané spaľovaním drevného odpadu dokonca lacnejšie ako z plynu. Predovšetkým však pochádza z domácich, trvale obnoviteľných zdrojov.
Spotreba energetickej štiepky rastie tak rýchlo, že pestovanie rýchlo rastúcich drevín sa stáva výhodným. Štátne lesy, ktoré v roku 2004 odštartovali program Biomasa, zvýšili za posledné tri roky výrobu energetickej štiepky z 20-tisíc ton v roku 2004 na tohto roku očakávaných 130-tisíc ton. „Dopyt po štiepke rastie doma aj v zahraničí, a tak by rastúcu spotrebu mali kry plantáže s rýchlo rastúcimi drevinami," hovorí vedúci strediska Biomasa, Lesy SR, Levice Ján Farkaš.
Slovensko má dostatok plôch vhodných na založenie plantáží s rýchlorastúcimi drevinami. Podľa jednej z lesníckych štúdií by sa dalo zalesni zhruba od 100-tisíc po 170-tisíc hektárov pozemkov. Ide spravidla o málo úrodné pôdy, neraz však pravidelne zaplavované či, naopak, suchom poškodzované pozemky.
„Za posledných pädesiat rokov sme nadobudli bohaté skúsenosti s pestovaním rýchlo rastúcich drevín. Do úvahy by prichádzala predovšetkým vàba v nížinných a vlhších polohách, ďalej topoľ a osika vhodné až do nadmorskej výšky zhruba 600 až 700 metrov a agát, ktorému neškodia ani suché podmienky," uvádza šéf odštepného závodu Lesy SR Ladislav Varga.
Založením drevných porastov možno jednou ranou zabi tri muchy - získa perspektívny zdroj drevnej suroviny, zlepši krajinotvorbu a zlacni výrobu tepla. Podľa Vargových prepočtov medzi výhody energetických porastov patria nízke pestovné náklady a rýchla návratnos, keďže rubný vek je zhruba 5 až 10 rokov. Ročná produkcia sušiny sa pohybuje od 6 do 11 ton pri agáte a 8 až 15 ton pri topoli.
Pestovanie rýchlo rastúcich drevín zrejme napomôžu dobré skúseností teplární so spaľovaním energetickej štiepky. V Šali spoločnos Menert-therm pred necelými dvoma mesiacmi začala vyrába teplo spaľovaním štiepky a slamy. „Kompletná rekonštrukcia bývalej teplárne na plyn vyšla na 14 miliónov korún. Jeden gigajoule tepla z plynu sme vyrábali za 692 korún, teplo zo štiepky vychádza na 530 korún," porovnal ekonomiku dvoch zdrojov tepla riaditeľ Menert-thermu Štefan Šebeň. Nižšiu cenu tepla budú účtova aj spotrebiteľom.
(Pravda, 21.12.2006)
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
