Dekretovci sú spätí s Horehroním

Medzi hosťami bol riaditeľ Lesov mesta Brezno Milan Dolňan či predseda Slovenskej lesníckej komory Jaroslav Šulek. Amatérsky historik a genealog Milan Kováčik poskytol obraz o živote a diele Jozefa Dekreta Matejovie na základe rodostromov, zmienok Gustáva Kazimíra Zechentera - Laskomerského v životopisnom románe Päťdesiat rokov slovenského života a vlastného životopisu Matejovie, ktorý si napísal na Mateja 24. februára 1815 ako 41-ročný po vymenovaní za Banskobystrického c. k. banského komorského lesného majstra. Originál životopisu je v Štátnom ústrednom banskom archíve Banská Štiavnica. V ňom J. D. Matejovie uvádza celú genézu svojho rodu a popisuje životnú - osobnú a pracovnú cestu, zásluhou ktorej sa dostal do najvyššej funkcie, ktorú v tom čase mohli zastávať iba vzdelaní ľudia šľachtického pôvodu.

Z rodostromov vyplýva, že zakladateľ rodu Matej Dekrét - starý otec, sa prisťahoval na Dobroč (Čiernohronské Handle) v roku 1727 vo veku 49 rokov s tromi deťmi, z neznámeho miesta na Orave. Ján mal 15 rokov, Juraj 12 a Matej dva. Ján mal v dospelosti tri manželky, s ktorými mal 12 detí. J. D. Matejovie bol od druhej manželky Márie Trangošovej z Valaskej. Nevesta bola zo šľachtického rodu. Rod Trangošovcov bol nobilitovaný v roku 1669. Na Slovensku žije v súčasnosti okolo 130 nositeľov priezviska Dekrét, prevažne na Horehroní a všetci sú jedna rodina.

Celoživotným krédom J. D. Matejovie bolo Lesy zanechať potomstvu..., lebo sú podmienkou udržania života na zemi. V roku 1813 uskutočňuje prvú výsadbu sadeníc vypestovaných v lesnej škôlke na Dobroči. V roku 1818 zriaďuje prvú zimnú luštiareň lesného semena. Sadenicami zalesnil 3910 ha holín a výsevom semena 6000 ha. V roku 1820 urovnal velký drevorubačský štrajk na Horehroní a z Oravy dal doviesť prvú sadzbu zemiakov - drevorubačský chlieb a slovenské halušky. V roku 1825 zavádza do ťažby dvojručnú pílu, ktorá zvyšuje produktivitu a bezpečnosť práce. Zaviedol aj krongelt (dnes sociálna podpora) v chorobe a invalidite drevorubačov. Kde mohol, tam pomohol. Z vďaky ho začali nazývať svätý Jozef z Handľov. Potvrdzujú to aj zmienky Laskomerského.

V závere spomienkového stretnutia miestny odbor Matice slovenskej vyhlásiť súťaž o naj strom v meste Brezne a jeho chotári. Unikátne stromy - vekom, výškou, úžitkovými vlastnosťami, ... môžu občania nahlásiť každú stredu od 10.00 do 15.00 v matičnej miestnosti v Horehronskom muzeu. Uzávierka súťaže je 31. mája 2016.

Zdroj: Breznianske ECHO