Dane: obce verzus užívatelia pôdy

Poslanci hlasujúci za zákon chceli, aby niektoré obce daňami nezdierali poľnohospodárov či lesníkov. Výsledkom by však bolo, že napríklad obci Motyčky pri Banskej Bystrici by sa znížil ročný rozpočet z 50–tisíc eur na 25–tisíc eur a nemala by za čo opravovať cesty zničené lesnými strojmi zvážajúcimi drevo. Teraz má obec daň za lesnú pôdu stanovenú na úrovni 21 percent a po novom by s ňou musela ísť dole na maximálny limit 1,25 percenta.
„Ak sa udiali týmto zásahom krivdy, tak som pripravený ich napraviť. Som ochotný otvoriť diskusiu o nastavení výšky limitu,“ povedal pre Pravdu poslanec Smeru Ľubomír Petrák s tým, že poslanecký návrh mieni predložiť ešte tento rok.
Ľ. Petrák v poslednej chvíli do zákona dostal pozmeňovací návrh o daňovom limite 1,25 percenta. Limit vychádzal z priemernej sadzby v obciach, ktorá však nezohľadňuje miestne špecifiká.

„Obce, ktoré majú sadzby daní na úrovni 20 percent, sa sťažujú neoprávnene. V tomto prípade bola prijatá dobrá novela zákona, nakoľko 20–percentná sadzba je z môjho pohľadu úžernícka. Ak sme spôsobili problémy obciam, ktoré majú sadzbu na úrovni 1,5 alebo 2, alebo až 4 percentá dane, a robí im zmena závažné problémy, tak tu sme nedocenili dopad tohto zákona,“ doplnil Ľ. Petrák, ktorý je okrem poslaneckej funkcie v parlamente aj starostom v Hurbanovej Vsi a pôsobí aj v samotnom predsedníctve ZMOS–u. ZMOS však tvrdí, že je od začiatku proti takémuto zásahu štátu do určovania sadzieb daní, ktoré boli doteraz v kompetencii samospráv.

„Je mi ľúto malých podhorských obcí, ale musím sa stotožniť s návrhom kolegu Petráka. Nie je únosné a vôbec etické a morálne, aby obec žila na spoplatnení lesnej či ornej pôdy. Nie je možné, aby boli také obrovské rozdiely vo výške sadzby za pôdu v jednotlivých oblastiach Slovenska,“ hovorí ďalší poslanec Peter Muránsky (KDH). „Obce však neúmerne a svojvoľne bez akéhokoľvek stropu kvôli naplneniu svojej kasy vyrubia daň, aby im vyšlo na všetky výdavky, a nezakrývajme si oči, aj na slušné platy starostom,“ argumentuje.
S návrhom novelizovať miestne dane a poplatky prišli Ľubomír Petrák (Smer), Igor Choma (Smer), Richard Raši (Smer), Elemér Jakab (Most), Peter Muránsky (KDH) a Jozef Mikuš (SDKÚ). J. Mikuš pre Pravdu povedal, že sa pod pozmeňovací návrh Ľ. Petráka nepodpísal.
Rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa stavia skôr na stranu hospodárov na pôde. „V individuálnych prípadoch dochádzalo k neúmernému zvyšovaniu predpisu dane z poľnohospodárskych pozemkov, než tomu bolo v globále za Slovensko. Pre niektoré podniky môže toto zdaňovanie prerásť až do existenčného problému. Tento nárast potvrdzujú aj poznatky Lesov, š. p. Banská Bystrica o raste predpísanej dane z pozemkov. Uvedené bolo dôvodom na systémovú zmenu výpočtu sadzby dane z pozemkov,“ odkázal hovorca rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Peter Hajnala.
Určovanie limitu na dane ukázalo zraniteľnosť samospráv, ktoré sa posilnia len pri ich zlučovaní. Na Slovensku je 2 926 samospráv na miestnej úrovni vrátane 17 mestských častí Bratislavy a 22 mestských častí Košíc. Napríklad vo Fínsku ich majú aktuálne 320, pričom Fíni predpokladajú, že toto číslo sa zníži približne na 100, podobne ako v Dánsku.

(Zdroj:Pravda, 17.10.2014)