Chcú výhodné úvery aj na kúpu lesa

Jej predseda Milan Ovseník majiteľom odkazuje, aby sa o les starali a pri predaji svojich podielov mali primerané nároky. Niekedy je totiž očakávanie drobných vlastníkov dosť veľké. „Napríklad pred časom sme urobili prieskum v urbári, ktorý mal okolo 500 hektárov a 460 spoluvlastníkov. Bývali na rôznych miestach vo svete, ako potomkovia slovenských urbárnikov, ktorí zo Slovenska odišli. Záujem o predaj pôdy prejavila len polovica z nich. Keď sme hovorili o cenách, boli neúmerné tomu, čo majetok dokáže vyprodukovať. Významný ekonomický úžitok prináša totiž raz za sto rokov," spomína M. Ovseník. Predstavy tých, ktorí chceli pozemok predať, sa blížili k cenám stavebných pozemkov.

Pokiaľ by bol dobre nastavený úverový nástroj, teda fungoval pre lesy podobný projekt ako je Moja pôda, cez ktorý poskytuje úvery na skupovanie pôdy Slovenská záručná a rozvojová banka, tak by sa podarilo majetok čo najviac scelil.

„Prečo by nemohli dostať úver tí súkromní vlastníci, ktorí sú v pozemkových spoločenstvách aktívni, chcú obhospodarovať dlhodobo spoločný majetok a nemajú záujem vykradnúť ho. Vnímajú ho ako hodnotu, ktorá prekračuje rámec ich života. Pretože les je o troch generáciách. Z toho, čo som dnes nasadil, bude mať úžitok až moja dcéra, ktorá má dnes dvadsať rokov, a to až o 60 rokov. Takže z toho bude niečo mať možno až moja vnučka," hovorí M. Ovseník.

Momentálne je v rezorte pôdohospodárstva inak vnímaný ten, kto sadí jačmeň, trávu, chová dobytok, ako hospodár, ktorý sa stará o les. Pritom urbáre sú spoločenské útvary, ktoré sa od začiatku zakladali za účelom spoločného hospodárenia na pasienkovej pôde a lesnej pôde.
„Deväťdesiat percent z urbárov, ktoré poznám, sú aktívne nielen na lesnej pôde, ale aj na poľnohospodárskej. Pritom spomenutým úverovým produktom bola riešená len poľnohospodárstva pôda a lesná nie," upozorňuje M. Ovseník.

Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska navrhuje ministerstvu pôdohospodárstva, aby sa umožnilo tým, ktorí chcú les obhospodarovať, drobné výmery skúpiť a tým pozemky sceliť. Diskutujú aj o podieloch štátu na pozemkoch, na ktoré si neuplatnili v stanovenom termíne nárok oprávnené osoby. „V niektorých prípadoch ide o zanedbateľné výmery, z celkovej plochy tvoria päť až desať percent. Prináša to so sebou veľa administratívy, pretože pracovníci Slovenského pozemkového fondu musia každoročne obnovovať nájomné zmluvy, dohodovať sa o výške nájomného, ktoré musí urbár platiť. Neviem o tom, že by sa peniaze z nájmu, ktoré platí pozemkové spoločenstvo, vrátili naspäť na rozvoj lesa, na výstavbu turistických chodníkov a podobne. To by malo byť primárne," uzatvára M. Ovseník.
Zdroj: Hospodárske noviny